Martinus Kniha Záhorcová Lucia - Ako odpustiť aj neodpustiteľné

Lucia Záhorcová

Ako odpustiť aj neodpustiteľné

rodičovstvo

Nepriaznivé zážitky z detstva a psychické zdravie v dospelosti - akú rolu zohráva sebaregulácia a hanba?

Mgr. Denisa Marcinechová

odpustenie.sk | Nepriaznivé zážitky z detstva a psychické zdravie v dospelosti - akú rolu zohráva sebaregulácia a hanba?
Zdroj fotografie: Ksenia Makagonova, unsplash.com

Počet slov: 903 | Potrebný čas na prečítanie: 5 min.

Nepriaznivé a pozitívne zážitky z detstva

O nepriaznivých zážitkoch z detstva sme už raz písali (https://www.odpustenie.sk/blog/nepriaznive-skusenosti-v-detstve-a-s-cim-suvisia-v-dospelosti). Len na pripomenutie, nepriaznivé zážitky v detstve tzv. ACEs (Adverse Childhood Experiences) sú traumatické a stresujúce udalosti (ako napr. emocionálne, fyzické, sexuálne zneužívanie či dysfunkčnosť v rodine – napr. užívanie alkoholu u rodičov) vyskytujúce sa pred 18. rokom života. 1 ACEs sa môžu v neskoršom živote spájať s rôznymi negatívnymi aspektami správania, akými sú napr. pitie alkoholu, užívanie drog, fajčenie či so zvýšeným výskytom depresie a úzkosti 2. Naopak pozitívne zážitky z detstva (PCEs, Positive Childhood Experiences) sa spájajú so zníženým výskytom depresie či stresu. Pod PCEs sa chápu najmä zdravé vzťahy s inými ľuďmi počas detstva. Nimi môžu byť napr. pocit istoty aspoň s jedným z rodičov, dobrí susedia, vnímaný záujem od učiteľa, prítomnosť dobrého kamaráta/tky u dieťaťa. 3

Viacero výskumov poukazuje na to, že výskyt nepriaznivých, ale i pozitívnych zážitkov v detstve môže ovplyvňovať neskoršie psychické zdravie (či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle). Spomínaná dlhodobá (longitudinálna) štúdia sa pozrela na to, či a ako môžu sebaregulácia a hanba sprostredkovať tento vzťah. Pýtate sa prečo práve tieto dva psychologické konštrukty? Autori štúdie 4 to vysvetľujú tým, že „zdravý vývin“ sebaregulácie a hanby môže byť ovplyvňovaný práve zážitkami z detstva, a zároveň existujú výskumy, ktoré dokazujú, že ak sa sebaregulácia a hanba nevyvíjajú zdravo, môžu sa spájať s rôznymi psychopatologickými charakteristikami (napr. zvýšené hodnoty úzkosti, depresie, užívanie návykových látok, fajčenie, a pod.).

Pod sebareguláciou možno rozumieť na cieľ orientované správanie prostredníctvom kontroly vlastného správania, emócií a myšlienok. Inak povedané, ide o schopnosť človeka plánovať, viesť a monitorovať svoje správanie, flexibilne, vzhľadom na meniace sa podmienky. Hanba môže byť v kontexte rodinnej štruktúry definovaná ako rodinná emócia, ktorá môže zahŕňať napr. zahanbenie, rozpaky, menejcennosť či poníženie, ktoré môžu byť výsledkom negatívneho hodnotenia dieťaťa zo strany rodiča. Vyššie pocity hanby a narušené sebaregulačné schopnosti môžu negatívne ovplyvňovať kapacitu a dôveru mladých ľudí zvládať životné výzvy, môžu viesť ku vzniku nezdravých zvládacích mechanizmov akými sú napr. užívanie drog, alkoholu, apod. Na druhej strane, dobre vyvinuté sebaregulačné schopnosti poskytujú adekvátne možnosti zvládania rôznych životných míľnikov. 4

Autori spomínanej štúdie sa zamerali na zážitky človeka z obdobia adolescencie. Vysvetľujú to i tým, že toto obdobie je dôležité pre sociálny a kognitívny vývin dieťaťa. Adolescencia je podľa výskumov kľúčovým obdobím pre vývin rôznych častí mozgu (špecificky prefrontálny kortex). Prefrontálny kortex má okrem iného „na starosti“ aj spomínanú sebareguláciu a hanbu. 5

Ako teda vyzerala samotná štúdia?

Štúdia, tým že bola longitidunálna, trvala po dobu 10 rokov. Účastníci vypĺňali dotazníky na pravidelnej báze, teda každý rok. Na začiatku (v roku 2007) sa jej zúčastnilo 500 adolescentov vo veku 10-13 rokov spolu s ich rodičmi. Po 10 rokoch dokončilo výskum 489 mladých dospelých (vo veku už 20-23 rokov) spolu s ich rodičmi.

Čo výskum zistil?

Zistenia výskumu poskytli vysvetlenie o tom, ako môžu zážitky s detstva ovplyvniť vývin hanby a sebaregulácie, a tým i neskoršieho psychického zdravia mladých ľudí.

Preukázalo sa že, nepriaznivé zážitky z detstva predikovali slabšie sebaregulačné schopnosti, a tým aj vyšší výskyt depresie, úzkosti či užívania návykových látok. Zároveň sa však ukázalo, že pozitívne zážitky z detstva predikovali nižšie pocity hanby a aj lepšie sebaregulačné schopnosti, čím sa u mladých dospelých vyskytovalo aj menej symptómov depresie či úzkosti. Výsledky teda naznačujú, že ak adolescent zažíva pozitívne životné zážitky počas jeho detstva, jeho mozog sa tiež zdravo vyvíja.6 Zároveň sa zdravo vyvíja aj sebaregulácia a hanba, a tým môže mať adolescent v neskoršom živote efektívnejšiu kontrolu nad svojimi myšlienkami, správaním a emóciami, čo môže neskôr vyústiť k lepšiemu zdraviu.

Čo z toho vyplýva?

Prevencia nepriaznivých zážitkov z detstva (ACEs) u dieťaťa by mala byť vždy cieľom v oblasti zdravia, a následného zdravého vývinu dieťaťa. Vzhľadom však na prirodzený vysoký výskyt niektorých týchto zážitkov (napr. vysoká rozvodovosť, separácia rodičov) v živote dieťaťa, nie je vždy možné sa im vyhnúť. Preto aj autori štúdie 4 poukazujú na možnosti zvyšovania pozitívnych zážitkov v detstve, ktoré môžu podľa všetkého ovplyvňovať vývin a udržovanie zdravých kognitívnych kapacít akými je napríklad regulácia svojich emócií a správania.

Nepriaznivé zážitky v detstve

  1. Felitti, V. J., Anda, R. F., Nordenberg, D., Williamson, D. F., Spitz, A. M., Edwards, V., Koss, M. P., & Marks, J. S. (1998). Relationship of childhood abuse and household dysfunction to many of the leading causes of death in adults. The Adverse Childhood Experiences (ACE) Study. American journal of preventive medicine, 14(4), 245–258. https://doi.org/10.1016/s0749-3797(98)00017-8
  2. Ramiro, L. S., Madrid, B. J., & Brown, D. W. (2010). Adverse childhood experiences (ACE) and health-risk behaviors among adults in a developing country setting. Child abuse & neglect, 34(11), 842–855. https://doi.org/10.1016/j.chiabu.2010.02.012
  3. Turner, H. A., Merrick, M. T., Finkelhor, D., Hamby. S., Shattuck, A., Henly, M. (2017) The Prevalence of Safe, Stable, Nurturing Relationships Among Children and Adolescents. US Department of Justice, Office of Justice Programs, Office of Juvenile Justice and Delinquency Prevention. https://ojjdp.ojp.gov/sites/g/files/xyckuh176/files/pubs/249197.pdf
  4. Rollins, E. M., & Crandall, A. A. (2021). Self-Regulation and Shame as Mediators Between Childhood Experiences and Young Adult Health. Frontiers in Psychology, 12(649911). https://doi.org/10.3389/fpsyt.2021.649911
  5. Center on the Developing Child at Harvard University. (2011). Building the Brain's “Air Traffic Control” System: How Early Experiences Shape the Development of Executive Function: Working Paper 11. http://www.developingchild.harvard.edu
  6. Luby, J. L., Tillman, R., & Barch, D. M. (2019). Association of Timing of Adverse Childhood Experiences and Caregiver Support With Regionally Specific Brain Development in Adolescents. JAMA Network Open, 2(9), e1911426. https://doi/org/10.1001/jamanetworkopen.2019.11426

Páčil sa vám článok?

Podporte nás na buymeacoffee.com

Mohlo by vás zaujímať:

odpustenie.sk | Sedem dôsledkov traumy podľa Dr. Gabora Matého

Sedem dôsledkov traumy podľa Dr. Gabora Matého

Traumatizovaní ľudia sa dlhodobo vo svojom tele necítia bezpečne. Ich minulosť ožíva v podobe trýznivej vnútornej nepohody. Ich telo je neustále bombardované vnútornými varovnými signálmi a v snahe tieto procesy kontrolovať sa často stávajú odborníkmi v ignorovaní svojho vnútorného kompasu a v potlačení povedomia o tom, čo sa deje vo vnútri. Naučia sa skrývať sami pred sebou

odpustenie.sk | Odpustenie závislému

Môj blízky je závislý od alkoholu. Je možné mu odpustiť? Ak áno, aké má toto odpustenie špecifiká a čo mi môže priniesť?

V rodine, v ktorej je jeden člen závislý od alkoholu, ostatní členovia rodiny trpia mnohými zraneniami z jeho strany. Tieto zranenia môžu byť psychické, fyzické, ale i mierne, no vysoko negatívne prežívané.