Počet slov: 1527 | Potrebný čas na prečítanie: 8 min.
V predošlých príspevkoch sme hovorili o odpustení ako o dôležitej téme pre ľudí závislých od alkoholu či iných látok. V dnešnom príspevku sa bližšie pozrieme na tému odpustenia u rodinných príslušníkov závislých, ich detí a partnerov/iek. V článku odpovieme na nasledovné otázky:
- Prečo je dôležité venovať sa téme odpustenia u rodinných príslušníkov závislých?
- V čom je téma odpustenia u rodinných príslušníkov závislých špecifická?
- Čo pomáha odpustiť závislému rodinnému príslušníkovi, a čo naopak bráni?
- Čo môže priniesť odpustenie závislému rodinnému príslušníkovi?
1. Prečo je dôležité venovať sa téme odpustenia u rodinných príslušníkov závislých?
V rodine, v ktorej je jeden člen závislý od alkoholu, ostatní členovia rodiny trpia mnohými zraneniami z jeho strany. Tieto zranenia môžu byť psychické, fyzické, ale i mierne, no vysoko negatívne prežívané. Manželka alkoholika môže mať napríklad pocit, že manželovi, ktorý sa po práci pravidelne zastaví v hostinci, záleží viac na alkohole ako na vlastnej rodine. Tento vzťah alkoholika s pitím môže byť niekedy vnímaný ako nevera vo vzťahu, kde však alkohol nemôže byť priamo konfrontovaný. Túto neveru môžu prežívať aj deti, vnímaním, že ich rodičovi na nich nezáleží. Deti sa tiež môžu za alkoholizmus svojho rodiča obviňovať.
V rodinách, v ktorých je alkoholizmus jedného člena na dennom poriadku, sa môže u ostatných členov rodiny rozvinúť strach, hnev, obviňovanie a zášť voči závislému. Členovia rodiny sa môžu cítiť zahanbene pred svojimi blízkymi a môžu prežívať významnú stigmatizáciu 1. Okrem rodiča, ktorý je závislý, môžu prežívať hnev aj voči druhému rodičovi za to, že ich nedokázal ochrániť
Aj u dospelého, ktorý so závislým viac nežije v spoločnej domácnosti, môžu byť zranenia a spomienky na zranenia sprítomňované prostredníctvom ruminácií (tzn. opakovaných, nepríjemných myšlienok) hnevu, strachu alebo intruzívnych ruminácií, ktoré udržiavajú hnev, zášť a trpkosť „nažive“. V priebehu času sa tak práve situačný hnev a strach môžu zmeniť na pretrvávajúce pocity zášte, hostility, nenávisti, hlbokého hnevu a strachu, ktoré tvoria neodpustenie; a práve kombinácia týchto pocitov môže byť viac toxická ako prežívanie aktuálneho hnevu alebo strachu v určitej konkrétnej situácii 1. Takéto neodpustenie pôsobí ako stresová reakcia, ktorá negatívne vplýva na psychické a fyzické zdravie človeka. Ukazuje sa, že odpustenie má, na druhej strane potenciál zmierniť hnev a ostatné negatívne emócie prežívané v dôsledku zranenia, ako aj zlepšiť psychický stav odpúšťajúceho, či niektoré aspekty fyzického zdravia 2 3. Odpúšťanie v kontexte závislostí má však určité špecifiká.
2. V čom je téma odpustenia u rodinných príslušníkov závislých špecifická?
Odpustenie závislému členovi rodiny je špecificky náročné, vzhľadom na častú pokračujúcu povahu previnení, neuvedomenie si povahy a rozsahu previnení na strane závislého voči ostatným rodinným príslušníkom, a teda aj neposkytnutie ospravedlnenia, prosby o odpustenie či trvalej zmeny správania. Hoci odpustenie je možné aj bez toho, aby sa druhý človek ospravedlnil, je veľmi náročné a vyžadujúce veľa vnútornej sily odpustiť bez prítomnosti ospravedlnenia, a najmä vtedy, keď sú zranenia opakované.
Dospelé dieťa alkoholika môže byť s dôsledkami zranení zo strany rodiča konfrontované denne, napr. pri problémoch s prejavením vlastného názoru, pri prežívaní ťažkostí v nadviazaní a udržaní blízkeho vzťahu, pri konfliktoch vo vzťahoch, či v súvislosti s dlhodobým prežívaním neistoty alebo hnevu 4 5 6 7.
Vzhľadom na častý výskyt nedostatočne otvorenej komunikácie v rodinách závislého, svoj hnev a zášť voči rodičovi závislému na alkohole môžu presúvať do iných foriem, ako je agresívne správanie vo vzťahoch 8, užívanie návykových látok 9, alebo nízka sebaúcta či pocity menejcennosti 10.
Predchádzajúci výskum navyše ukázal, že rodinní príslušníci závislých často trpia tým, že sa doma naučili nesprávnu definíciu slova odpustenie, podobne ako aj pojmov ako láska, šťastie, či pomoc. Odpustenie bolo spájané s pokračovaním alkoholizmu a násilia v rodine. Znamenalo vrátiť sa do vzťahu s človekom, ktorý mi ubližuje, opätovne mu dôverovať. Preto rodinní príslušníci uvádzali, že sa v dospelosti museli naučiť skutočné definície týchto pojmov, a to prostredníctvom podporných skupín, psychoterapie či čítaním literatúry 10. Keď sa jednotlivec rozhodne odpustiť závislému, ukazuje sa, že existujú určité faktory, ktoré mu môžu pomôcť a naopak iné, ktoré mu môžu brániť.
3. Čo pomáha odpustiť závislému rodinnému príslušníkovi, a čo naopak bráni?
Breshearsová 11 realizovala hĺbkové rozhovory s 20 dospelými deťmi alkoholikov, s cieľom preskúmania toho, čo im pomáha a bráni odpustiť ich závislému rodičovi. Výsledky rozhovorov ukázali, že dvanásť dospelých detí bolo schopných rodičovi odpustiť. Ako najčastejšiu motiváciu pre odpustenie uvádzali prerámcovanie, kedy dospelé deti prehodnotili alebo pochopili životnú situáciu či minulé zranenia svojho rodiča. Uvedomili si napríklad, že ich rodič sám zažil v detstve násilie alebo mal závislého rodiča. Významné bolo tiež presunutie zamerania z rodiča alkoholika na vnímanie alkoholizmu ako choroby.
Druhou významnou motiváciou bolo odpustenie pre ich vlastnú psychickú pohodu, nie pre psychickú pohodu ich rodiča. Účastníci napríklad uvádzali, že boli už unavení z nenávidenia ich rodiča. Jeden účastník popísal, že sa rozhodol nazerať na túto situáciu ako na možnosť rásť ako človek a dokázať, že zvládne prekonať každú situáciu. Poslednou motiváciou niektorých účastníkov bolo abstinovanie ich rodiča a výrazná zmena jeho správania.
Osem účastníkov štúdie uvádzalo, že rodičovi neodpustili alebo odpustili iba čiastočne, pričom uvádzali, že úplné odpustenie nie je v ich prípade možné. Najčastejším dôvodom neodpustenia boli opakujúce sa zranenia zo strany rodiča, ktoré ich vždy priviedlo na začiatok procesu odpustenia. Účastníci tiež uvádzali, že samotná závažnosť daných činov im bránila v odpustení. Druhým najčastejším dôvodom neodpustenia bol pokračujúci efekt zranení zo strany rodiča, kedy dospelé deti napríklad uvádzali, že nedokážu odpustiť rodičovi kvôli zraňujúcim spomienkam a emocionálnym jazvám, ktoré sa stále nezahojili.
4. Čo môže priniesť odpustenie závislému rodinnému príslušníkovi?
Niektoré doterajšie výskumy sa zamerali na to, aké môžu byť dôsledky odpustenia závislému pre rodinných príslušníkov. V štúdiách aplikovali terapiu odpustením u dospelých detí alkoholikov, ako aj manželiek alkoholikov. Aké sú ich výsledky?
Osterndorfová s kolegami 12 realizovali skupinovú intervenciu odpustením s dospelými deťmi alkoholikov. Títo absolvovali 12 hodinových stretnutí raz do týždňa, zameraných na prácu na odpustení závislému rodičovi. Účastníci sa učili spracovať svoje zranenia, svoj hnev, pocity viny a hanby, pracovali na odkrývaní svojich obranných mechanizmov. Pracovali tiež na porozumení svojmu rodičovi, na rozvíjaní empatie a súcitu voči nemu, ako aj na hľadaní zmyslu svojho utrpenia. Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí sa zúčastnili skupinovej intervencii odpustením, dosiahli významné zníženie symptómov depresie, úzkosti, hnevu, ako aj významné zvýšenie sebaúcty a zlepšenie interpersonálnych vzťahov po ukončení intervencie.
Terapia odpustením bola aplikovaná a experimentálne testovaná aj u manželiek alkoholikov, kde viedla k významnému zvýšeniu odpustenia, nezdolnosti a sebaúcty 13.
Výsledky štúdií teda naznačujú, že odpustenie môže prispieť k zlepšeniu osobnej pohody a psychického prežívania rodinných príslušníkov závislých. Odpustenie však nemusí byť vhodné pre všetkých rodinných príslušníkov závislých, ale najmä pre tých, ktorí utrpeli hlboké emocionálne zranenia od závislého, z ktorých sa chcú uzdraviť.
Aké závery pre nás plynú?
Odpustenie môže rodinným príslušníkom závislých pomôcť oslobodiť sa od vysiľujúceho hnevu či nenávisti, ako aj zlepšiť celkový psychický stav, či zvýšiť sebaúctu a odolnosť.
Odpustenie však nesmie byť zamieňané so zmierením, teda nemusí nevyhnutne znamenať obnovenie vzťahu, dôvery a blízkosti so závislým – najmä v prípadoch, keď zraňujúce správanie zo strany závislého pretráva.
Odpustením nesmieme ospravedlňovať činy závislého, ani jeho závislosť.
Odpustenie môže byť pre príbuzných závislého veľmi náročné. Nápomocné môže byť predovšetkým:
- odpúšťať pre vlastnú psychickú pohodu, nie pre druhého
- nazerať na alkoholizmus ako na chorobu
- uvedomenie si životnej situácie a minulých zranení závislého, snaha o prežívanie empatie a súcitu s ním.
- Worthington et al., 2006↩
- Akhtar, S., & Barlow, J. (2018). Forgiveness therapy for the promotion of mental well-being: A systematic review and meta-analysis. Trauma, Violence & Abuse, 19(1), 107-122. https://doi.org/10.1177/1524838016637079↩
- Lee, Y.-R., & Enright, R. D. (2019). A meta-analysis of the association between forgiveness of others and physical health. Psychology & Health, 34(5), 626–643. https://doi.org/10.1080/08870446.2018.1554185↩
- Woititz, J. G. (1997). Dospelé deti alkoholikov. Sofa.↩
- Hall, C. W., & Webster, R. E. (2002). Traumatic symptomatology characteristics of adult children of alcoholics. Journal of Drug Education, 32(3), 195–211. https://doi.org/10.2190/U29W-LF3W-748L-A48M↩
- Hart, K. E., & McAleer, M. (1997). Anger coping style in adult children of alcoholics. Addiction Research, 5(6), 473–485. https://doi.org/10.3109/16066359709004361↩
- Lyvers, M., Hayatbakhsh, N., Stalewski, J., & Thorberg, F. A. (2019). Alexithymia, impulsivity, and reward sensitivity in young adult university student children of alcoholics. Substance Use & Misuse, 54(2), 340–344. https://doi.org/10.1080/10826084.2018.1512628↩
- Obot, I. S., & Anthony, J. C. (2004). Mental health problems in adolescent children of alcohol dependent parents: Epidemiologic research with a nationally representative sample. Journal of Child & Adolescent Substance Abuse, 13(4), 83–96. https://doi.org/10.1300/J029v13n04_06↩
- Belles, S., Budde, A., Moesgen, D., & Klein, M. (2011). Parental problem drinking predicts implicit alcohol expectancy in adolescents and young adults. Addictive Behaviors, 36(11), 1091–1094. https://doi.org/10.1016/j.addbeh.2011.06.007↩
- Haverfield, M. C., & Theiss, J. A. (2014). A theme analysis of experiences reported by adult children of alcoholics in online support forums. Journal of Family Studies, 20(2), 166–183. https://doi.org/10.1080/13229400.2014.11082004↩
- Breshears, D. (2015). Forgiveness of Adult Children Toward Their Alcoholic Parents. Qualitative Research Reports in Communication, 16(1), 38-45. https://doi.org/10.1080/17459435.2015.1086419↩
- Osterndorf, C. L., Enright, R. D., Holter, A. C., & Klatt, J. S. (2011). Treating adult children of alcoholics through forgiveness therapy. Alcoholism Treatment Quarterly, 29(3), 274–292. https://doi.org/10.1080/07347324.2011.586285↩
- Kim, H. K., & Lee, M. (2014). Effectiveness of forgiveness therapy on resilience, self-esteem, and spirituality of wives of alcoholics. Journal of Korean academy of nursing, 44(3), 237–247. https://doi.org/10.4040/jkan.2014.44.3.237↩