Webináre o odpustení s Pavlem Ratajem a Luciou Záhorcovou Odpustenie ako cesta k uzdraveniu

vzťahy

Vzťahová väzba v detstve, jej charakteristiky a prejavy v dospelosti

Mgr. Denisa Marcinechová

odpustenie.sk | Vzťahová väzba v detstve, jej charakteristiky a prejavy v dospelosti
Zdroj fotografie: KE ATLAS, unsplash.com

Počet slov: 968 | Potrebný čas na prečítanie: 5 min.

Teória pripútania hovorí o pripútaní alebo väzbe, ktorá sa vytvára v rannom detstve podľa skúseností, ktoré dieťa zažíva s primárnym opatrovateľom – zväčša s matkou. Tieto spomienky u dieťaťa nevedome pretrvávajú, a môžu mať neskôr dopad na správanie a vzťahy v dospelosti, napr. v emočnom prežívaní, pracovných či partnerských vzťahoch.12

Ako a prečo sa väzba vytvára? Správanie rodičov k dieťaťu v ranom období detstva prispieva a formuje spôsob toho, ako dieťaťa vníma blízke vzťahy. Každé dieťa, odkázané na svojich rodičov, hľadá u nich útechu, upokojenie či podporu. Pokiaľ sú fyzické a psychické potreby dieťaťa uspokojené, dieťa si vytvorí bezpečnú väzbu. Pokiaľ sa však rodič správa odlišne, môžu sa vytvoriť aj iné typy väzieb, ktoré sa naopak nazývajú neisté, ktorými sú špecificky väzby: vyhýbavá, ambivalentná a dezorganizovaná.3 Tieto väzby definovala Mary Ainsworthová spolu so svojimi kolegami, pri tom ako sledovali deti vo veku okolo 1. roka v situácii odlúčenia ich matky - tzv. Strange Situation Study.

https://www.simplypsychology.org/mary-ainsworth.html

Bezpečná väzba sa vyskytuje u väčšiny ľudí, pričom vzťahová osoba (zväčša matka) je pri tomto type pripútania dostatočne senzitívna a empatická na signály a potreby dieťaťa v jeho ranom veku. Bezpečne pripútané deti disponujú lepšími sociálnymi zručnosťami, trvalejšími vzťahmi, sú kompetentnejšie pri zvládaní konfliktov, empatickejšie, obľúbenejšie a lepšie prispôsobiteľné. Deti s neistou vyhýbavou vzťahovou väzbou sa zvyknú matke (či inej vzťahovej osobe) vyhýbať, a počas toho ako sú od nich odlúčené, nepreukazujú žiadnu úzkosť či nepokoj z ich neprítomnosti. Jedným z vysvetlení, ktoré poskytujú odborníci je, že rodič ignoroval pokusy dieťaťa o blízkosť či intimitu, a dieťa si tak teda mohlo zvnútorniť vieru v to, že sa nemôže spoľahnúť na svojho rodiča.

Neistá ambivalentná väzba sa podľa odborníkov prejavuje závislým správaním dieťaťa od matky, no na druhej strane jej odmietaním, akonáhle sa zapojí do interakcie. Niektorí tvrdia, že je to výsledok nekonzistentnej odpovede na potreby dieťaťa od primárneho opatrovateľa/matky. Pod nekonzistentnou odpoveďou sa myslí to, keď je v jednom momente matka pre dieťa citlivou a starajúcou sa oň, no v zápätí sa vyskytujú momenty toho kedy je necitlivou či neprítomnou, ak ju dieťa potrebuje. V dôsledku toho si dieťa nie je isté akú odpoveď od matky dostane, a začne sa vytvárať ambivalentná väzba. 2 3

Okrem toho sa neskôr definoval aj 4. typ väzby, a to neistá dezorganizovaná väzba, ktorá vzniká vtedy, ak primárny opatrovateľ dieťa ohrozuje (či už fyzicky alebo psychicky), a dieťa vtedy nevie, ako má reagovať. Takisto sa však môže môže vzniknúť u dieťaťa, ktorého vzťahová osoba trpí napríklad duševnou poruchou alebo máva nepredvídateľné záchvaty hnevu a mätúce výbuchy zlosti.4

Slovenský psychoterapeut, psychiater a odborník v oblasti vzťahovej väzby, prof. Jozef Hašto 1 tvrdí, že medzi vzťahovou väzbou rodičov a neskoršou vzťahovou väzbou človeka so svojím dieťaťom existuje priamy vzťah. Ak mali rodičia bezpečnú vzťahovú väzbu so svojím rodičom, pravdepodobne budú schopní nadviazať bezpečnú väzbu aj so svojím dieťaťom. Ak mali rodičia neistú vzťahovú väzbu, na potreby dieťaťa budú reagovať s ťažkosťami, a pravdepodobne aj s ním nadviažu neisté väzby.

Ak však rodičia podstúpia terapiu, pokúsia sa vyrovnať s minulosťou alebo ich neskoršie vzťahy budú naviazané bezpečne, sú schopní aj oni nadviazať s dieťaťom bezpečnú vzťahovú väzbu.

Podoby väzieb v dospelosti

Vzťahová väzba sa však podľa Bartholomeowej a Horowitza 5 môže vyskytovať aj v dospelosti, pričom ich predložený model zachytáva 4 odlišné typy väzieb v dospelosti na základe toho ako človek vidí seba a ako ostatných. Ich zjednodušený koncept uvádzame nižšie:

Podoby väzieb v dospelosti

Bezpečne pripútaní ľudia majú v dospelosti pozitívny obraz o sebe či iných ľuďoch, neprekáža mu intimita, sú autonómni. Zavrhujúci štýl pripútania sa vyznačuje tým, že človek má pozitívny obraz o sebe a negatívny o iných. Teda, vyhýba sa blízkym vzťahom a intimite s inými. Vníma ostatných ako nedôveryhodných. Zaoberajúci sa štýl pripútania sa vyznačuje negatívnym obrazom seba a pozitívnym obrazom iných. To znamená, že ľudia s týmto štýlom pripútania majú vo všeobecnosti pocit svojej nehodnosti, kým ostatných hodnotia pozitívne. Vo vzťahoch s inými požadujú vyššiu mieru kontaktu a intimity od iných, sú na svojich partneroch závislí a aktívne sa snažia ich potešiť. Bojazlivý odmietavý štýl pripútania sa vyznačuje negatívnym obrazom o sebe aj o iných - človek sa napríklad vyhýba sociálnym kontaktom a má strach z intimity. 4

Štýly pripútania v rámci partnerských vzťahov

Okrem popísaných typických štýlov pripútania v dospelosti sa výskumníci 6 pokúsili klasifikovať aj vzťahovú väzbu v kontexte romantických vzťahov. Vychádzali totiž z predpokladu, že romantická láska je tiež akýsi vzťahový proces, v ktorom sa vzťahové väzby medzi dospelými partnermi formujú tak, ako sa formuje väzba v ranom detstve medzi deťmi a ich rodičmi. Zmieňujú sa 3 druhy pripútanosti:

Štýly pripútania v rámci partnerských vzťahov

V rámci partnerských vzťahov sa bezpečne pripútaní správajú na báze úprimnosti, tolerancie, vzájomnej podpory či emocionálnej blízkosti. Ich partnerské vzťahy zväčša trvajú dlhšie. Pre ľudí s odmietavým štýlom pripútania je charakteristický strach z intimity, emočné výkyvy a žiarlivosť. Nie sú si istí ohľadom ich pocitov voči partnerovi, môžu byť cynickí voči romantickej láske. A napokon ľudia s ambivalentným štýlom pripútania môžu byť vo vzťahoch prelietaví, teda môžu mať viac krátkodobých vzťahov. 6


  1. Hašto, J. (2005). Vzťahová väzba. Ku koreňom lásky a úzkosti.
  2. Bowlby, J. (1969). Attachment and Loss: Volume I. Attachment. London: Hogarth Press.
  3. Ainsworth, M. D. S., Blehar, M. C., Waters, E., & Wall, S. (1978). Patterns of attachment: A psychological study of the strange situation. Lawrence Erlbaum.
  4. Main, M., & Solomon, J. (1986). Discovery of an insecure-disorganized/disoriented attachment pattern. In T. B. Brazelton & M. W. Yogman (Eds.), Affective development in infancy. Ablex Publishing.
  5. Bartholomew, K., & Horowitz, L.M. (1991). Attachment Styles Among Young Adults: A Test of a Four-Category Model. Journal of Personality and Social Psychology, 61(2), 226–244. https://doi.org/10.1037/0022-3514.61.2.226
  6. Hazan, C., & Shaver, P. (1987). Romantic love conceptualized as an attachment process. Journal of Personality and Social Psychology, 52(3), 511–524. https://doi.org/10.1037/0022-3514.52.3.511

Páčil sa vám článok?

Podporte nás na buymeacoffee.com

Mohlo by vás zaujímať:

odpustenie.sk |Ako ľudia s rôznymi typmi vzťahovej väzby pristupujú ku konfliktom a odpusteniu?

Ako ľudia s rôznymi typmi vzťahovej väzby pristupujú ku konfliktom a odpusteniu?

Vzhľadom na to, že ľudia s rôznymi typmi vzťahovej väzby rôzne fungujú v interpersonálnych vzťahoch, dá sa predpokladať, že aj rôzne reagujú na medziľudské konflikty.

odpustenie.sk | Čo je to sebasúcit a ako môžem byť k sebe súcitný/á?

Čo je to sebasúcit a ako môžem byť k sebe súcitný/á?

Sebasúcit je psychologický fenomén, ktorý sa týka situácií, kedy je človek v kontakte s vlastným zlyhaním, zranením, psychickou či fyzickou bolesťou, pričom k týmto skúsenostiam pristupuje láskavo.