Vyše 80 rokov trvajúca Harvardská štúdia ľudského vývinu ukázala, že najdôležitejším faktorom šťastia a dlhovekosti človeka sú spokojné vzťahy.

V roku 1938 začala skupina vedcov skúmať študentov Harvardu, s cieľom zistiť, ktoré faktory stoja za spokojným a šťastným životom. Medzi prvými participantmi bol napríklad aj John F. Kennedy.

V priebehu rokov, výskumníci zapojili do štúdie aj potomkov týchto študentov, ktorí majú teraz 50-60 rokov. Časom tiež zapojili do výskumu participantov s nižším vzdelaním a ženy. Z niektorých participantov sa stali úspešní obchodníci, lekári, právnici, u niektorých sa však rozvinula schizofrénia, depresia, či alkoholizmus. . Počas jednej z najdlhšie trvajúcich štúdií na svete, výskumníci zozbierali záznamy týkajúce sa psychického zdravia, fyzického zdravia a vzťahov. Výskumníci sledovali zdravotné záznamy participantov, participanti vypĺňali dotazníky a boli s nimi robené rozhovory.

Najvýznamnejším zistením štúdie bolo, že nie peniaze či sláva, ale práve to, ako sme šťastní v našich vzťahov, má najvýznamnejší efekt na naše zdravie a šťastie v priebehu života.

Pevné väzby s druhými chránia ľudí pred nespokojnosťou v živote, pomáhajú oddlialiť duševný a fyzický úpadok, a sú lepšími prediktormi dlhého a šťastného života - a to viac ako IQ, príslušnosť k sociálnej skupiny, či gény.

Tieto výsledky sa potvrdili ako u mužov z Harvardu, tak u “bežných participantov” s nižším vzdelaním.

“Keď sme dali dokopy všetky informácie čo sme o nich (participantoch) vedeli vo veku 50 rokov, nebola to ich úroveň cholesterolu v strednom veku, ktorá by predpovedala, ako zostarnú, ale to, ako spokojní boli vo svojich vzťahoch. Ľudia, ktorí boli najspokojnejší vo svojich vzťahoch v 50-tke, boli tí najzdravší v 80-tke”, povedal Robert Waldinger, vedúci Harvardskej štúdie.

TED Talk riaditeľa štúdie, Roberta Waldingera, si môžete pozrieť na tomto odkaze: