Späť na blog

vzťahy

Zaručená sexuálna spokojnosť? Alebo čo všetko ovplyvňuje a súvisí so sexuálnou spokojnosťou?

Mgr. Denisa Marcinechová

Zdielať na:
odpustenie.sk | Zaručená sexuálna spokojnosť? Alebo čo všetko ovplyvňuje a súvisí so sexuálnou spokojnosťou?
Zdroj fotografie: Abdul Gani M, unsplash.com

Počet slov: 3005 | Potrebný čas na prečítanie: 15 min.

Sexuálna spokojnosť je jednou z dimenzií sexuálneho zdravia. Zjednodušene povedané môžeme povedať, že je to spokojnosť človeka s jeho/jej sexuálnym životom. Na rozdiel od sexuálneho uspokojenia, ktoré je založené na hodnotení aktuálne prežívaných biologických pocitov (v individuálnom alebo v partnerskom rámci) je sexuálna spokojnosť psychická skutočnosť, ktorá do značnej miery závisí aj od spoločenských očakávaní či noriem správania. 1.

Vo všeobecnosti je sexuálna spokojnosť indikátorom vyššej spokojnosti v partnerskom alebo manželskom vzťahu, a zároveň sú tieto vzťahy aj stabilnejšie 2 3. Ľudia s vyššou sexuálnou spokojnosťou uvádzajú vyššiu kvalitu života 4 a celkovú psychickú pohodu (well-being) 5. Sexualita, sexuálna spokojnosť sú naozaj komplexné fenomény, a môžu sa líšiť od človeka k človeku, od času k času, od kontextu ku kontextu... S čím všetkým môže teda sexuálna spokojnosť súvisieť?

Vo všeobecnosti môže sexuálna spokojnosť súvisieť s mnohými faktormi, s ktorými sa počas života stretávame. Jednak sú to faktory na strane samotnej osoby tzv. individuálne (demografické, psychické, fyzické a sexuálne), zároveň faktory vzťahujúce sa k partnerskému vzťahu (tzv. vzťahové faktory), či faktory z okolitého prostredia (sociokultúrne faktory). Pozrime sa teda, čo hovoria doterajšie výskumné zistenia a poznatky.

1. INDIVIDUÁLNE FAKTORY

Demografické faktory

Ak sa zameriame na základné demografické premenné, akými sú pohlavie, vek, rasa, sociálno-ekonomický status či vzdelanie, výsledky jednotlivých štúdií vo všeobecnosti prinášajú zmiešané zistenia. Niektoré štúdie zistili, že jedna skupina je spokojnejšia ako druhá, zatiaľ čo iné štúdie buď nezistili žiaden významný rozdiel alebo to bol rozdiel v opačnom smere 6. Napríklad viaceré štúdie nezistili žiadny rozdiel medzi mužmi a ženami v úrovni ich sexuálnej spokojnosti 7 8, zatiaľ čo iné zistili, že muži boli v porovnaní so ženami sexuálne spokojnejší 9. Naopak, v slovenskom kontexte, naša nedávna štúdia 10 zistila, že ženy uvádzali o niečo vyššie hodnoty v sexuálnej spokojnosti oproti mužom. Jednoducho povedané, na základe doterajších poznatkov nemožno povedať, či sú muži alebo ženy sexuálne spokojnejšie.

Mladší ľudia sú vo všeobecnosti sexuálne spokojnejší ako tí starší. V tejto nadväznosti nemožno opomenúť tzv. “Honeymoon phase” (fáza medových týždňov), ktorá je charakteristická intenzívnym prežívaním vášnivej lásky medzi partnermi, intenzívnych pocitov atraktivity a idealizácie svojho partnera či zvýšenou sexuálnou aktivitou. Táto fáza pretrváva zväčša 1-2 roky od začiatku vzťahu, následne odoznieva a pretavuje sa do stabilnejšej fázy partnerského vzťahu. Prekvapením zrejme teda nebudú ani poznatky o tom, ako sa s postupujúcim vekom (starnutím) znižuje nielen sexuálna aktivita, ale aj sexuálna spokojnosť 11. Môže to súvisieť práve so zmenami, ktoré prirodzene nastávajú v staršom veku - napr. hormonálne zmeny, prichádzajúce ochorenia či rôzne iné fyziologické zmeny (napr. ochabovanie kože, nižšia pohyblivosť, zhoršený sluch/zrak), ktoré môžu prirodzene ovplyvňovať sebavedomie či sebaúctu človeka. Zároveň to však môže súvisieť aj so stratou celoživotného partnera.

Psychologické faktory – duševné zdravie

Sexuálna spokojnosť môže logicky súvisieť aj s tým ako sa psychicky cítime, ako myslíme či ako sa vnímame. Čo tým máme na mysli?

Úzkosť, depresia, psychotické ochorenia

Ak sa cítime sklesnuto, úzkostne či depresívne, zrejme nebudeme pociťovať toľko sexuálnej túžby (sexual desire) ako ľudia, ktorí sa takto necítia. To, samozrejme ide aj ruka v ruke so subjektívnym pocitom spokojnosti ohľadom vlastnej sexuality – sexuálnej spokojnosti. Závažnejšie pocity úzkosti môžu, podľa všetkého, viesť k erektilnej dysfunkcii (porucha erekcie) u mužov či k rôznemu typu sexuálnej dysfunkcie u žien (ťažkosti so vzrušením, dosiahnutie orgazmu či pociťovanie fyzickej bolesti počas pohlavného styku). Nedávny výskum z roku 2018 12 preukázal, že u žien, u ktorých sa objavilo pociťovanie bolesti pri sexuálnom styku, bola zároveň v minulosti 10 krát častejšie diagnostikovaná úzkostná porucha. Okrem toho sa preukazuje, že aj ženy so psychotickým ochorením (napr. schizofrénia) majú zníženú mieru sexuálnej spokojnosti, čo však môže súvisieť s viacerými faktormi (farmakoliečba, symptómy psychózy, pridružené somatické ochorenia). Poznatky v tejto oblasti však zatiaľ nie sú tak rozvinuté ako v prípade úzkosti, no pre tých čitateľov, ktorých zaujíma táto problematika, odporúčame štúdiu od autoriek Bassonovej a Gilksovej 12.

Vzťahová väzba

V jednom z našich predchádzajúcich blogov sme už spomínali aký význam môže mať vzťahová väzba na neskoršie správanie a vzťahy v dospelosti, a tým pádom aj na sexuálnu spokojnosť. Bezpečne pripútaní ľudia sa vyznačujú nízkou mierou úzkosti a vyhýbania sa. Vo všeobecnosti im vyhovuje intimita a blízkosť; majú tendenciu dôverovať svojmu partnerovi; sú srdeční, podporujú ho a majú dôveru, že im partner poskytne podporu v čase, keď ju potrebujú 13. Zo sexuálneho hľadiska považujú sexuálnu intimitu za prejav pozitívnych zážitkov, ktoré sú prostriedkom na vyjadrenie lásky a náklonnosti, a preto sú vo svojich vzťahoch zvyčajne sexuálne spokojnejší 13 14. Na druhej strane, úzkostne pripútaní ľudia sa naopak nadmerne obávajú, že ich partner opustí alebo odmietne. Majú tendenciu idealizovať si svojho partnera a v intímnych vzťahoch si príliš často vyžadujú pozornosť a sú príliš náklonní voči partnerovi. Následkom toho vzniká paradox, keď od svojho partnera vyžadujú prejavy blízkosti a bezpečia, no stávajú sa nahnevanými a nedôverčivými, keď nemôžu naplniť svoje potreby, a to spôsobuje to, že ich partner odmieta ich pokusy o blízkosť. To zas môže posilňovať a prehlbovať ich vlastnú neistotu. Niektorí odborníci v tejto problematike 15 naznačili, že úzkostne pripútaní ľudia môžu sex vnímať ako „barometer stavu vzťahu“. Sexuálnu túžbu zo strany partnera vnímajú ako prejav lásky a pretrvávajúceho romantického záujmu, zatiaľ čo odmietanie sexu môžu interpretovať ako prejav odlúčenia, ktoré je pre nich ohrozujúce. To prispieva k tomu, že sú náchylnejší k menej uspokojivým sexuálnym interakciám, pretože ich nerealistické a nezvyčajne vysoké očakávania sa zriedkakedy naplnia.

Obraz o sebe (body-image)

Ďalšími faktormi, ktoré prirodzene môžu ovplyvňovať sexuálnu spokojnosť, sú faktory vzťahujúce sa k vnímaniu seba či svojho tela. Body-image (obraz o svojom tele) je mnohostranný koncept a môže byť definovaný ako spokojnosť s telom či časťou tela (napr. spokojnosť s bruchom, rukami, stehnami); obavy z vlastnej telesnej veľkosti či hmotnosti a spokojnosť so svojím telom pred partnerom alebo inými 16. Tieto pocity a/alebo vnímanie vlastného tela sú často ovplyvnené rôznymi sociokultúrnymi názormi, a môžu ovplyvňovať sexuálne zážitky a následnú sexuálnu spokojnosť. Zhoršený body-image sa môže vyskytnúť napr. po rôznych telesných zraneniach (napr. popáleniny), po fyzickom a/alebo sexuálnom zneužití 17 18, no a veľmi známy je výrazný prejav nespokojnosti so svojím telom práve u ľudí s poruchou príjmu potravy 19. Ak sa zameriame na význam body-image v sexualite, preukázalo sa, že negatívny body-image môže viesť k vyhýbavým sexuálnym tendenciám (napr. vyhýbaniu sa sexuálneho kontaktu), zatiaľ čo pozitívny obraz o svojom tele sa spája so zvýšenou frekvenciou sexuálneho kontaktu. Vo všeobecnosti však možno povedať, že vysoká úcta k svojmu telu a znížená miera zamýšľania sa nad tým ako naše telo vyzerá počas sexuálneho kontaktu sa spája so zvýšenou sexuálnou spokojnosťou 20.

V rámci ďalších osobnostných faktorov, ktoré môžu súvisieť so sexuálnou spokojnosťou, sú faktory ako sebaúcta, sebavedomie, osobnostné charakteristiky ako perfekcionizmus, sebeckosť, sociálna žiaducnosť, prežitie sexuálnej (či inej) traumy v minulosti, a mnoho iného (podrobnejší rozbor priniesla aj táto štúdia - 6). Zaujímavé zistenia v nadväznosti na prežitú sexuálnu traumu priniesol aj výskum realizovaný na Slovensku 10. Zistenia výskumu naznačili, že u tých ľudí, ktorí zažili v minulosti sexuálne napadnutie a/alebo zneužívanie, sa ukázala významná súvislosť medzi sexuálnou hanbou a sexuálnou spokojnosťou. To znamená, že ľudia s traumatickou udalosťou vo svojom živote, môžu mať jednak zvýšené pocity sexuálnej hanby, no v tej súvislosti aj zníženú sexuálnu spokojnosť.

Fyziologické faktory – zdravotný stav

To, ako sa zdravotne cítime, aké ochorenia a starosti so svojím telom máme, môže taktiež ovplyvniť mieru spokojnosti s naším sexuálnym životom. Zoznam ochorení, ktoré môžu mať vplyv na sexuálnu aktivitu a spokojnosť, je dlhý a zahŕňa napr. cukrovku, reumatickú artritídu, kardiovaskulárne ochorenia, rakovinu prostaty, chronické ochorenia dýchacích ciest, muskuloskeletálne poruchy, neurologické poruchy či niektoré druhy rakoviny 5 21.

Zároveň, ak má človek nejaké ochorenie, mal by užívať lieky predpísané lekárom, no tie môžu mať tiež potenciálne vedľajšie účinky ovplyvňujúce sexuálny život. Jednou z takýchto skupín sú niektoré lieky na vysoký krvný tlak, ktoré môžu u mužov oslabovať erekciu, a spôsobovať erektilnú dysfunckiu. Ďalej sú to rôzne druhy antidepresív, ktoré môžu (aj po dobratí liečby) spôsobovať široké spektrum ťažkostí v sexuálnom živote, a tým pádom ovplyvňovať aj sexuálnu spokojnosť 22. Táto široká plejáda sexuálnych ťažkostí (napr. oneskorený alebo absentujúci orgazmus, predčasná ejakulácia, znížené libido, atď.) má aj špecifický názov - “Post-SSRI sexual dysfunction” (pozn. SSRI - selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu, najpoužívanejšia skupina liekov na liečbu depresie). Okrem spomenutých, aj iné druhy liekov môžu ovplyvňovať sexuálne fungovanie a spokojnosť (napr. lieky na cholesterol, statíny, lieky proti úzkosti, epilepsii, vredom, antimykotiká, antikoncepčné tabletky) 23. Netreba zabudnúť ani na to, že dlhodobé užívanie drog nielenže vo všeobecnosti zhoršuje celkovú kvalitu života a zdravie, no môže ovplyvňovať aj sexuálne fungovanie.

Sexuálne faktory

Samozrejme, samotné sexuálne fungovanie pozitívne súvisí so sexuálnou spokojnosťou tak u žien, ako aj a mužov. Faktory ako sexuálna túžba, sexuálne vzrušenie, frekvencia sexuálneho styku a pravidelnosť dosiahnutia orgazmu sa spájajú s vyššou spokojnosťou. Naopak, nedostatočná vaginálna lubrikácia, erektilná dysfunkcia (tzn. nechopnosť dosiahnuť a udržať stoporenie pohlavného údu), predčasná ejakulácia, neschopnosť dosiahnuť orgazmus a bolesť počas pohlavného styku sa naopak spájajú s nižšou sexuálnou spokojnosťou 5.

2. VZŤAHOVÉ FAKTORY

Mnohé výskumné zistenia potvrdzujú teóriu, že spokojnosť vo vzťahu a sexuálna spokojnosť sú navzájom prepojené 24 25. Ukázalo sa, že tak ako spokojnosť vo vzťahu môže ovplyvňovať sexuálnu spokojnosť, tak aj sexuálna spokojnosť môže byť dôležitou pre spokojnosť vo vzťahu 24 25. Metaanalýza zameriavajúca sa na prediktory stálosti vzťahu u partnerov zistila, že partnerská a sexuálna spokojnosť sú jedny z najsilnejších prediktorov stálosti partnerského vzťahu vôbec. Špecificky sa zistilo i to, že sexuálna spokojnosť mužov je prediktorom stálosti vzťahu, zatiaľ čo u žien je prediktorom stálosti vzťahu práve partnerská spokojnosť 26.

Ďalším faktorom, ktorý môže ovplyvniť úroveň sexuálnej spokojnosti je aj vzájomná kvalita intímnej komunikácie medzi partnermi. Autorka Byersová 24 uvádza, že tí ľudia, ktorí v páre komunikujú efektívnejšie (verbálne i neverbálne), majú vyššiu partnerskú, ale i sexuálnu spokojnosť, no a tí, ktorí komunikujú menej, uvádzajú nižšiu mieru spokojnosti v oboch oblastiach. Okrem toho bolo zistené, že recipročné (obojstranné) sexuálne seba-odhalenie prispieva k partnerskej spokojnosti, čo neskôr vedie k väčšej sexuálnej spokojnosti. Teda, možno to zhrnúť i tak, že schopnosť otvorene vyjadriť svoje sexuálne priania partnerovi a otvorená komunikácia ohľadom rôznych záležitostí (napr. keď sa mi niečo nepáči, vadí mi) zo spoločného sexuálneho života s partnerom sa pozitívne spája so zvýšenou sexuálnou spokojnosťou.

2. SOCIOKULTÚRNE FAKTORY

Poslednou skupinou faktorov, ktoré môžu istým spôsobom súvisieť resp. vplývať na sexuálnu spokojnosť sú faktory z vonkajšieho prostredia – tzv. sociokultúrne faktory. Máme tým na mysli rôzne etnické, ekonomické či náboženské premenné, spomenieme preto len niektoré. Napríklad taký ekonomický tlak na človeka (napr. nedostatok finančných prostriedkov) môže byť stresujúcim faktorom, a tak môže súvisieť so zníženou sexuálnou túžbou, aktivitou či spokojnosťou 27. Ďalším potenciálnym faktorom ovplyvňujúcim sexualitu človeka môže byť aj stresujúce pracovné prostredie. Ak je človek pod vplyvom neustáleho stresu, telo sa pripravuje tzv. reakciou boj alebo útek (fight or flight response). V rámci tejto reakcie môže telo reagovať aktuálnym zvýšením srdcovej frekvencie, krvného tlaku či frekvencie dýchania, zatiaľ čo menej podstatné funkcie ako napríklad sexuálny apetít, sa znížia. Táto reakcia tiež spúšťa uvoľňovanie hormónov (kortizol a adrenalín), ktoré môžu spôsobiť zníženie sexuálnej túžby. Okrem toho, stres môže na psychickej rovine spôsobiť aj to, že budete mať zaneprázdnenú myseľ, a to vás môže prirodzene odviesť od túžby po sexe alebo znemožniť „byť prítomný“ počas sexu (28). Teda, ak je človek nezamestnaný, častokrát posledné na čo myslí je sex, má plno iných (existenciálnych) starostí, ktoré zamestnávajú jeho myseľ.

Ďalším sociokultúrnym faktorom, ktorý potenciálne môže súvisieť so sexuálnou spokojnosťou je osobná viera (religiozita) človeka. Zistenia v tomto smere sú však rozporuplné, nakoľko niektoré poukazujú na to, že ľudia s vyššou mierou osobnej viery sú viac sexuálne spokojní, iní naopak poukázali, že vzťah medzi týmito premennými neexistuje 29 30.

Sexuálna spokojnosť je naozaj multifaktorálne podmienený fenomén, ktorý môže byť ovplyvnený mnohými faktormi. Jednak sú to viaceré faktory na strane človeka, premenné vychádzajúce z partnerského vzťahu či faktory prostredia, ktoré sa prirodzene vyskytujú počas našich životov.

Odporúčanie

Ťažkosti v partnerskom, sexuálnom živote či znížená miera sexuálnej spokojnosti sa môžu v našich životoch prirodzene vyskytnúť. Ak sú to problémy, ktoré vychádzajú z partnerského rámca, otvorená a úprimná komunikácia s partnerom môže napomôcť k vyriešeniu. Je v poriadku povedať svojmu parnerovi/partnerke počas sexuálneho styku čo sa nám páči a čo naopak nie, ako aj otvorene komunikovať o tom kedy máte a kedy naopak nemáte chuť na sex. Ak však vnímate, že diskusia na túto tému vyžaduje viac času a pozornosti, pokúste sa o tom s partnerom/kou porozprávať v neutrálnom prostredí (mimo sexuálneho kontaktu). Je v poriadku, ak vyslovíte svoje potreby, predstavy, priania, ale aj obavy. Na druhej strane by ste sa mali vyhnúť kritizovaniu či zraňovaniu partnera/rky.

Ak zároveň cítite nadmernú mieru stresu vo svojom živote, pre začiatok skúste napr. pravidelnejšie cvičiť, pomôcť môžu precházky v prírode alebo napríklad rôzne relaxačné techniky. Môžete sa naučiť základom meditácie či prístupu všímavosti (mindfulness), ktoré môžu napomôcť k zníženiu hladín stresu či zlepšeniu sexuálneho života 31.

Ak však vnímate, že by ste sa potrebovali poradiť s odborníkom, neváhajte vyhľadať - psychológa, psychoterapeuta či sexuológa, ktorí vám môžu pomôcť na individuálnej, ako aj párovej úrovni.

  1. Lukšík, I., Supeková, M., Bianchi, G., & Popper, M. (1999). Sexuálna spokojnosť žien. Česká a slovenská psychiatrie,95, 31–40.↩
  2. Vowels, L. M., & Mark, K. P. (2020). Relationship and sexual satisfaction: A longitudinal actor-partner interdependence model approach. Sexual and Relationship Therapy, 35(1), 46–59. https://doi.org/10.1080/14681994.2018.1441991.↩
  3. Yeh, H. C., Lorenz, F. O., Wickrama, K. A. S., Conger, R. D., & Elder, G. H. (2006). Relationships among sexual satisfaction, marital quality, and marital instability at midlife. Journal of Family Psychology, 20(2), 339–343. https://doi.org/10.1037/0893-3200.20.2.339↩
  4. Ventegodt S. (1998). Sex and the quality of life in Denmark. Archives of sexual behavior, 27(3), 295–307. https://doi.org/10.1023/a:1018655219133↩
  5. Dundon, C. M., & Rellini, A. H. (2010). More than sexual function: predictors of sexual satisfaction in a sample of women age 40-70. The journal of sexual medicine, 7(2 Pt 2), 896–904. https://doi.org/10.1111/j.1743-6109.2009.01557.x↩
  6. Sánchez-Fuentes, M. d. M., Santos-Iglesias, P., & Sierra, J. C. (2014). A systematic review of sexual satisfaction. International Journal of Clinical and Health Psychology, 14(1), 67–75. https://doi.org/10.1016/S1697-2600(14)70038-9↩
  7. Mark, K. P., Vowels, L. M., Murray, S. H. (2018). The impact of attachment style on sexual satisfaction and sexual desire in a sexually diverse sample. Journal of Sex & Marital Therapy, 44(5), 450–458. https://doi.org/10.1080/0092623X.2017.1405310.↩
  8. McClelland, S. I. (2011). Who is the “Self” in self reports of sexual satisfaction? Research and policy implications. Sexuality Research and Social Policy, 8(4), 304–320. https://doi.org/10.1007/s13178-011-0067-9.↩
  9. Laumann, E. O., Paik, A., Glasser, D. B., Kang, J.-H., Wang, T., Levinson, B., Moreira, E. D., Nicolosi, A., Gingell, C. (2006). A cross-national study of subjective sexual well-being among older women and men: Findings from the global study of sexual attitudes and behaviors. Archives of Sexual Behavior, 35(2), 143–159. https://doi.org/10.1007/s10508-005-9005-3.↩
  10. Marcinechová, D., & Záhorcová, L. (2020). Sexual Satisfaction, Sexual Attitudes, and Shame in Relation to Religiosity. Sexuality & Culture 24, 1913–1928. https://doi.org/10.1007/s12119-020-09727-3↩
  11. Trompeter, S. E., Bettencourt, R., & Barrett-Connor, E. (2012). Sexual activity and satisfaction in healthy community-dwelling older women. The American journal of medicine, 125(1), 37–43.e1. https://doi.org/10.1016/j.amjmed.2011.07.036↩
  12. Basson, R., & Gilks, T. (2018). Women's sexual dysfunction associated with psychiatric disorders and their treatment. Women's health (London, England), 14, 1745506518762664. https://doi.org/10.1177/1745506518762664↩
  13. Birnbaum, G. E., Reis, H. T., Mikulincer, M., Gillath, O., & Orpaz, A. (2006). When sex is more than just sex: attachment orientations, sexual experience, and relationship quality. Journal of personality and social psychology, 91(5), 929–943. https://doi.org/10.1037/0022-3514.91.5.929↩
  14. Butzer, B., & Campbell, L. (2008). Adult attachment, sexual satisfaction, and relationship satisfaction: A study of married couples. Personal Relationships, 15(1), 141–154. https://doi.org/10.1111/j.1475-6811.2007.00189.x↩
  15. Frederick, D. A., Sandhu, G., Morse, P. J., & Swami, V. (2016). Correlates of appearance and weight satisfaction in a U.S. National Sample: Personality, attachment style, television viewing, self-esteem, and life satisfaction. Body image, 17, 191–203. https://doi.org/10.1016/j.bodyim.2016.04.001↩
  16. Wiederman, M. (2000). Women’s body image self-consciousness during physical intimacy with a partner. Journal of Sex Research, 37, 60–68. https://doi.org/10.1080/00224490009552021↩
  17. Fauerbach, J. A., Heinberg, L. J., Lawrence, J. W., Munster, A. M., Palombo, D. A., Richter, D., Spence, R. J., Stevens, S. S., Ware, L., & Muehlberger, T. (2000). Effect of early body image dissatisfaction on subsequent psychological and physical adjustment after disfiguring injury. Psychosomatic medicine, 62(4), 576–582. https://doi.org/10.1097/00006842-200007000-00017↩
  18. Treuer, T., Koperdák, M., Rózsa, S., & Füredi, J. (2005). The impact of Physical and sexual abuse on body image in eating disorders. Eur Eat Disord Rev; 13, 106–111. https://doi.org/10.1002/erv.616↩
  19. Stice E. (2002). Risk and maintenance factors for eating pathology: a meta-analytic review. Psychological bulletin, 128(5), 825–848. https://doi.org/10.1037/0033-2909.128.5.825↩
  20. Pujols, Y., Seal, B. N., & Meston, C. M. (2010). The association between sexual satisfaction and body image in women. The journal of sexual medicine, 7(2 Pt 2), 905–916. https://doi.org/10.1111/j.1743-6109.2009.01604.x↩
  21. Foley, S. (2015). Older Adults and Sexual Health: A Review of Current Literature. Current Sexual Health Reports, 7(2):70–9. https://doi.org/10.1007/s11930-015-0046-x↩
  22. Bala, A., Nguyen, H., & Hellstrom, W. (2018). Post-SSRI Sexual Dysfunction: A Literature Review. Sexual medicine reviews, 6(1), 29–34. https://doi.org/10.1016/j.sxmr.2017.07.002↩
  23. https://dennikn.sk/309978/bezne-lieky-ovplyvnuju-vas-sexualny-zivot/↩
  24. Byers E. S. (2005). Relationship satisfaction and sexual satisfaction: a longitudinal study of individuals in long-term relationships. Journal of sex research, 42(2), 113–118. https://doi.org/10.1080/00224490509552264↩
  25. Haavio-Mannila, E., & Kontula, O. (1997). Correlates of increased sexual satisfaction. Archives of sexual behavior, 26(4), 399–419. https://doi.org/10.1023/a:1024591318836↩
  26. Karney, B. R., & Bradbury, T. N. (1995). The longitudinal course of marital quality and stability: a review of theory, method, and research. Psychological bulletin, 118(1), 3–34. https://doi.org/10.1037/0033-2909.118.1.3↩
  27. Yela, C. (2000). Predictors of and factors related to loving and sexual satisfaction for men and women. European Review of Applied Psychology / Revue Européenne de Psychologie Appliquée, 50(1), 235–243.↩
  28. Ashdown, B. K., Hackathorn, J., & Clark, E. M. (2011). In and out of the bedroom: Sexual satisfaction in the marital relationship. Journal of Integrated Social Sciences, 2(1):40–57.↩
  29. Higgins, J. A., Trussell, J., Moore, N. B., & Davidson, J. K. (2010). Virginity lost, satisfaction gained? Physiological and psychological sexual satisfaction at heterosexual debut. Journal of sex research, 47(4), 384–394. https://doi.org/10.1080/00224491003774792↩
  30. Leavitt, C. E., Lefkowitz, E. S., & Waterman, E. A. (2019). The role of sexual mindfulness in sexual wellbeing, Relational wellbeing, and self-esteem. Journal of sex & marital therapy, 45(6), 497–509. https://doi.org/10.1080/0092623X.2019.1572680↩

Páčil sa vám článok?

Podporte nás na buymeacoffee.com

Mohlo by vás zaujímať:

odpustenie.sk | Sedem zásad uzdravenia alebo ako dosiahnuť skutočnú emočnú kompetenciu?

Sedem zásad uzdravenia alebo ako dosiahnuť skutočnú emočnú kompetenciu?

sebapoznanie

Čo môže človek robiť, keď ochorie? Ako sa má vysporiadať s touto životnou zmenou? Čo mu pomôže nevzdať sa a osobnostne rásť?

odpustenie.sk | Narušte moje kruhy, prosím!

Narušte moje kruhy, prosím!

rodičovstvo

Určite poznáte Archimedov príbeh o tom, ako zomrel rukou rímskeho vojaka, keď sa venoval tomu, čo miloval - vede. A vyslovil pritom známe slová „Noli tangere circulos meos!“, ktoré obyčajne prekladáme ako „Nerušte moje kruhy!“.

Zdielať na: