Martinus Kniha Záhorcová Lucia - Ako odpustiť aj neodpustiteľné

Lucia Záhorcová

Ako odpustiť aj neodpustiteľné

Odpustenie.sk | Kontakt

Napíšte nám

Ak máte akékoľvek otázky, návrhy na zlepšenie, potrebujete poradiť - využite náš kontaktný formulár alebo napíšte priamo autorkám:

Max. 500 znakov

Záleží nám na ochrane vašich osobných údajov. Viac informácií tu .

Základné informácie o odpustení

1 Odpustenie nie je zabudnutie na zranenie.

Zabudnúť na zranenie zvyčajne znamená popierať ho. Odpustením si však pamätáme inak, spomienka sa stáva menej bolestivou.

2Odpustenie nie je ospravedlňovanie zranenia.

Pri ospravedlňovaní zranenia sa ľudia často presvedčia, že si zranenie zaslúžia, lebo druhý mal dobré dôvody na to, aby ich zranil. Pri odpustení, naopak, uznávame, že to čo sa stalo bolo nesprávne a nemalo by byť opakované.

3Odpustenie nie je popieranie zranenia.

Popieranie zranenia je prirodzenou obrannou tendenciou pred veľkou bolesťou zo zranenia. Niekedy sa tak človek môže tváriť, že sa "nič vážne nestalo”. Neodpúšťame však preto, že sa "nič také vážne nestalo", ale odpúšťame napriek tomu, že sa stalo niečo vážne.

4Odpustenie nie je zmierenie s vinníkom.

V dobre fungujúcich vzťahoch môže ísť odpustenie ruka v ruke so zmierením, teda znovunastolením vzťahu po odlúčení alebo konflikte. Zmierenie s vinníkom však niekedy nie je možné a ani odporúčané - najmä ak sa jedná o vzťah, ktorý je pre človeka zraňujúci a málo bezpečný. Odpustiť teda môžem bez prítomnosti zmierenia - môžem odpustiť pre seba, vo svojom vnútri, nie pre druhého človeka. Druhý o mojom odpustení nemusí vedieť.

5K odpusteniu nie je potrebné, aby sa nám druhý človek ospravedlnil.

Hoci úprimné ospravedlnenie zvyšuje ochotu odpustiť, môžeme odpustiť aj bez toho, aby sa nám druhý ospravedlnil. Ak čakáme na ospravedlnenie k tomu, aby sme odpustili, dávame príliš veľa moci nad naším duševným zdravím do rúk druhého človeka.

6Pri odpustení nastáva postupná zmena postoja voči človeku, ktorý nás zranil.

V procese odpustenia dochádza z zmierneniu negatívnych emócií, ako je smútok, hnev, nenávisť, a tieto sú postupne nahrádzané pozitívnymi emóciami, ako je empatia a súcit, pozitívnymi myšlienkami a správaním voči tomu, kto nás zranil. V niektorých prípadoch je však postačujúce, ak dôjde k zmierneniu negatívnych emócií.

7Na to, aby sme odpustili sebe, je častokrát potrebné zmeniť svoje správanie.

K úprimnému odpusteniu sebe za nevhodné správanie je potrebné prevziať zaň zodpovednosť, zaviazať sa k zmene správania do budúcnosti a častokrát sa aj ospravedlniť tomu, koho sme zranili.

8Odpustenie nie je čisto náboženská téma.

Hoci rôzne náboženstvá podporujú odpustenie, odpusteniu sa venuje vedecká psychológia nezávisle od náboženstva.

9Odpustenie je proces.

Odpustenie nie je iba jednoduché rozhodnutie. Je to proces, a najmä pri závažných zraneniach to môže byť proces dlhodobý, až celoživotný. Odpúšťať navyše môžeme aj opakovane.

10Odpustenie súvisí s lepším psychickým a fyzickým zdravím.

Veľké množstvo doterajších výskumov preukázalo, že terapia alebo intervencia odpustením vedie k zlepšeniu viacerých indikátorov psychického zdravia, ako je zníženie hnevu, symptómov depresie, úzkosti, posttraumatickej stresovej poruchy, ako aj zvýšenie sebaúcty a nádeje. Odpustenie tiež vedie k zlepšeniu fyzického zdravia, napr. znížením krvného tlaku a lepšou činnosťou srdca.