Martinus Kniha Záhorcová Lucia - Ako odpustiť aj neodpustiteľné

Lucia Záhorcová

Ako odpustiť aj neodpustiteľné

emócie

Osamelosť - aké sú jej rizikové faktory, ako súvisí so zdravím a ako ju môžeme zmierniť?

Mgr. Denisa Marcinechová

odpustenie.sk | Osamelosť - aké sú jej rizikové faktory, ako súvisí so zdravím a ako ju môžeme zmierniť?
Zdroj fotografie: Geoffroy Hauwen, unsplash.com

Počet slov: 732 | Potrebný čas na prečítanie: 4 min.

V živote azda každého človeka sú momenty, pri ktorých sa cítime prirodzene viac osamelo – napr. nástup do novej práce či školy, presťahovanie do iného mesta či strata blízkeho. Osamelo sa však môžeme cítiť aj v iných bežných situáciách, dokonca aj vtedy, keď sme obklopení inými ľuďmi.

Osamelosť je daná naším subjektívnym pocitom, nielen počtom sociálnych interakcií. Osamelo sa teda môže cítiť i človek, ktorý má bohaté sociálne kontakty.

Osamelosť môže byť tak chápaná dvojako: sociálna (chýbajúce zapájanie sa do sociálnych vzťahov) a emocionálna osamelosť (prameniaca z absentujúcej úzkej citovej väzby) 1.

Medzi rizikové faktory súvisiace s osamelosťou patria:

  • vek: vrchol osamelosti prežívajú mladí ľudia (okolo 19. rokov), potom dochádza k jej poklesu počas stredného veku a opätovne stúpa so starnutím (okolo 70. rokov) 2
  • niektoré štúdie zistili, že viac osamelo sa cítia ľudia zo sociálne slabších skupín 3, no iné naopak toto zistenie nepotvrdili
  • viac osamelí sa preukázali aj jednotlivci žijúci v mestských oblastiach, oproti tým vidieckym 4
  • vyššiu osamelosť popisujú ženy v porovnaní s mužmi 5
  • vyššia osamelosť bola tiež uvádzaná u vdov a vdovcov 5
  • výraznejšia osamelosť je tiež prežívaná ľuďmi s obmedzenými zdrojmi sociálnej opory 6

Problematika faktorov, ktoré môžu súvisieť s osamelosťou je však pomerne komplexná. Osamelo sa môže cítiť človek v každom veku, v rôznej etape života, nehladiac od jeho vzdelania, či sociálnej vrstvy, z ktorej pochádza.

Významne závažným problémom je pociťovanie chronickej osamelosti, ktorá môže súvisieť so zhoršenými aspektami tak duševného, ako i fyzického zdravia.

Osamelosť sa spája s rôznymi negatívnymi psychologickými ťažkosťami. Štúdie venujúce sa problematike osamelosti preukázali, že ľudia, ktorí sa cítia viac osamelo, prežívajú tiež vyššiu:

Úzkosť, stres a depresiu a je u nich prítomných viac samovražedných tendencií.

Navyše, osamelosť spolu so sociálnym vyčlenením a vyhýbaním môžu viesť k rozvoju niektorých psychotickým ochorení, ako je napr. schizofrénia 7.

Osamelosť, a s ňou ruka v ruke idúca chýbajúca sociálna opora, môžu predikovať aj ťažkosti v oblasti fyzického zdravia, ako napríklad78:

  • Zápalové procesy (osamelí ľudia majú v plnej prevádzke gény, ktoré spúšťajú zápalové procesy, pričom priveľa zápalu v tele sa môže spájať s ďalšími vážnymi ochoreniami)
  • Rozvoj kardiovaskulárnych ochorení
  • Zvýšený krvný tlak
  • Chronické bolesti
  • Podvýživa
  • Znížená kvalita spánku
  • Kognitívne deficity

Faktorom, ktorý najviac pomáha zmierniť osamelosť je kvalita vzťahov, nie ich kvantita. Oplatí sa teda investovať svoj čas a energiu do najužšieho okruhu blízkych – rodiny či priateľov, napomôcť môžu i dobré vzťahy so susedmi, či komunita, v ktorej žijeme.

Rizikovými však môžu byť i sociálne siete, ktoré na prvý pohľad umožňujú rýchlejšie a bezproblémovejšie spájanie medzi ľuďmi. Pri osamelých ľuďoch však môžu zvyšovať pocit osamelosti. Problémom môže byť i pasívne používanie sociálnych médií – osamelí ľudia len sledujú obsah (ktorý je zväčša výberom toho najpozitívnejšieho), a tak prehlbujú svoj pocit izolácie.

Pomôcť môže napríklad selekcia – nesledovať vzdialené známosti, zapnúť si notifikácie len na okruh najbližších priateľov a občas aktívne prispieť 9.


  1. Weiss, R. S. (1973) Loneliness: the experience of emotional and social isolation. Cambridge, MA. US: the MIT press.
  2. Luhmann, M., & Hawkley, L. C. (2016). Age differences in loneliness from late adolescence to oldest old age. Developmental psychology, 52(6), 943–959. https://doi.org/10.1037/dev0000117
  3. Bosma, H., Jansen, M., Schefman, S., Hajema, K. J., & Feron, F. (2015). Lonely at the bottom: a cross-sectional study on being ill, poor, and lonely. Public health, 129(2), 185–187. https://doi.org/10.1016/j.puhe.2014.11.016
  4. Karmakar., A, & Raychaudhuri, S. (2015). Loneliness & depression: An urban syndrome. The International Journal of Indian Psychology, 2(4), 174–82. https://doi.org/10.25215/0204.074
  5. Golden, J., Conroy, R. M., Bruce, I., Denihan, A., Greene, E., Kirby, M., & Lawlor, B. A. (2009). Loneliness, social support networks, mood and wellbeing in community-dwelling elderly. International journal of geriatric psychiatry, 24(7), 694–700. https://doi.org/10.1002/gps.2181
  6. Czaja, S. J., Moxley, J. H., Rogers, W. A. (2021). Social Support, Isolation, Loneliness, and Health Among Older Adults in the PRISM Randomized Controlled Trial. Frontiers in Psychology, 12. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2021.728658
  7. Shovestul, B., Han, J., Germine, L., & Dodell-Feder, D. (2020). Risk factors for loneliness: The high relative importance of age versus other factors. PloS one, 15(2), e0229087. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0229087
  8. Cole, S. W., Hawkley, L. C., Arevalo, J. M., Sung, C. Y., Rose, R. M., & Cacioppo, J. T. (2007). Social regulation of gene expression in human leukocytes. Genome biology, 8(9), R189. https://doi.org/10.1186/gb-2007-8-9-r189
  9. Lawton, G. (2020). This Book Could Save Your Life: The Real Science To Living Longer Better. John Murray.

Páčil sa vám článok?

Podporte nás na buymeacoffee.com

Mohlo by vás zaujímať:

odpustenie.sk | Čo môže podporiť odpustenie svojim vlastným rodičom?

Čo môže podporiť odpustenie svojim vlastným rodičom?

Vo vzťahoch s rodičmi môžeme zažívať rôzne zranenia. Môžeme byť zranení pocitmi nedostatku rodičovskej lásky, nedostatkom otvorenej komunikácie, ponižovaním, osočovaním, opustením rodiča, verbálnym či fyzickým násilím, ci správaním súvisiacim so závislosťou alebo psychickou chorobou rodiča.

odpustenie.sk | Posttraumatický rozvoj ako dôsledok traumy z detstva

Posttraumatický rozvoj ako dôsledok traumy z detstva

Vyše 80 rokov trvajúca Harvardská štúdia ľudského vývinu ukázala, že najdôležitejším faktorom šťastia a dlhovekosti človeka sú spokojné vzťahy.