emócie

Prečo ľudia s vyššou sebaúctou viac odpúšťajú?

Mgr. Denisa Marcinechová

odpustenie.sk | Prečo ľudia s vyššou sebaúctou viac odpúšťajú?
Zdroj fotografie: Naassom Azevedo, unsplash.com

Počet slov: 992 | Potrebný čas na prečítanie: 5 min.

Sebaúcta alebo inak nazývaná aj sebahodnotenie je termín, ktorý popisuje to, ako sa človek subjektívne celkovo vníma. Ide o akýsi globálny hodnotiaci postoj k sebe samému, ktorý vyjadruje predstavu o sebe z hľadiska vlastnej kompetencie a ceny. 1 2 Inými slovami môže byť definovaná aj tak ako veľmi si človek seba váži či ako sa sám sebe páči odhliadnuc od ostatných okolností.

Koncept sebaúcty zohráva dôležitú úlohu aj v známej hierarchii potrieb Abrahama Maslowa 3, ktorý zobrazuje sebaúctu ako jednu z hlavných potrieb v živote človeka. Maslow poukázal na to, že ľudia potrebujú jednak ocenenie zo strany druhých, ako i akýsi vnútorný seba-rešpekt k tomu, aby sa budovala ich sebaúcta. Ak sa chce človek dostať do bodu seba-aktualizácie (ktorú vníma autor ako vrchol svojej pyramídy) musia byť obe spomenuté potreby naplnené.

odpustenie.sk Koncept sebaúcty

Vo všeobecnosti však možno povedať, že ľudia s vyššou sebaúctou sa cítia pozitívne ohľadom seba či sveta, sú sebavedomejší a vedia komunikovať asertívne (vedieť povedať nie). Zároveň sú viac odolní a ťažkosti zvládajú lepšie. Naopak, ľudia s nižšou sebaúctou sú na seba oveľa kritickejší, pociťujú viac strachu, obáv či pochybností. Ťažšie zvládajú výzvy, čo môže spôsobovať následne aj to, že sa im vyhýbajú, a tým pádom sa prehlbuje aj ich nízka sebaúcta, a tak sa môžu cítiť ešte horšie. Okrem toho výskumy hovoria o tom, že nízka sebaúcta sa spája so symptómami úzkosti či depresie. 4

Každý človek má však úroveň sebaúcty rôznu, a to aj preto, lebo ju ovplyvňujú aj rôzne faktory, ako napríklad:

  • vek
  • genetika
  • socioekonomický status
  • postihnutie či ochorenie
  • myšlienkové vzorce, osobnostné vlastnosti

Vek - sebaúcta býva najnižšia zväčša počas detstva, potom sa postupne zvyšuje počas adolescencie, ako aj dospelosti. Počas dospelosti sa typicky stabilizuje na trvalú úroveň (podobne ako osobnostné vlastnosti). 5

Socioekonomický status – nižšia sebaúcta sa spája s nižším socioekonomickým statusom, absenciou životného partnera či nezamestnanosťou 6

Ochorenie či postihnutie – výskumy súhrnne poukazujú na to, že ľudia s rôznym fyzickým či psychickým ochorením (napr. telesné hendikepy, kožné ochorenia, poruchy príjmu potravy) majú nižšiu sebaúctu 7 8 9

Myšlienkové vzorce či osobnostné vlastnosti – negatívne myšlienkové vzorce o sebe, ktoré môžu vznikať aj v detstve zo strany rodičov, učiteľov či blízkych, alebo aj zo strany sociálnych médií (napr. “Nikto ma nemá rád”, “Som slaboch”) sa spájajú logicky aj s nižšou sebaúctou. Na druhej strane vyššiu sebaúctu preukazujú ľudia s osobnostnými charakteristikami z tzv. Big Five (Veľkej päťky), akými sú – extraverzia, emocionálna stabilita či svedomitosť. 10 11

Ako je na tom však sebaúcta v kontexte odpustenia?

Výskumy poukazujú, že sebaúcta je v pozitívnom vzťahu nielen s odpustením druhým, ale aj odpustením sebe. 12 13 To znamená, že ľudia s vyššou sebaúctou majú vyššiu tendenciu odpustiť nielen sebe, ale aj druhým za priestupky, ktoré vykonali. Vzhľadom na to, že ľudia s vyššou sebaúctou majú aj vyššie seba–hodnotenie, dokážu vyhodnotiť konanie seba či iných v pozitívnejšom smere a sú teda ochotnejší odpustiť. V spomínanej štúdii 12 sa okrem toho preukázalo, že odpustenie sebe, ako aj odpustenie druhým, sprostredkováva vzťah medzi sebaúctou a subjektívnou osobnou pohodou študentov. To znamená, že ľudia s vyššou sebaúctou dokážu reagovať adaptívnejšie (odpustiť sebe či iným), ak čelia nejakému priestupku, a tak zvýšiť aj svoju osobnú pohodu.

Ako možno sebaúctu zvýšiť?

  • Pomôcť môže zvyšovanie sebasúcitu (v predchádzajúcich príspevkoch môžete nájsť niektoré cvičenia)
  • Identifikovanie svojich pozitív a nácvik “pozitívneho hovorenia k sebe14
  • Zmena negatívnych myšlienkových vzorcov – pokiaľ sa prichytíte pri tom, ako o sebe zmýšľate negatívne, posnažte sa ich zmeniť na viac realistické či pozitívne
  • Asertívnejší prístup – naučiť sa hovoriť nie
  • Budovanie pozitívnych vzťahov, vyhýbanie sa tým negatívnym

  1. Rosenberg, M. (1965). Society and the adolescent self-image. Princeton, NJ: Princeton University Press.
  2. Halama, P., & Bieščad, M. (2006). Psychometrická analýza Rosenbergovej škály sebahodnotenia s použitím metód klasickej teórie testov (CTT) a teórie odpovede na položku (IRT). Československá psychologie, 50(6), 569-583.
  3. Maslow, A. H. (1970). Motivation and personality. New York: Harper & Row.
  4. Leary, M. R., & MacDonald, G. (2003). Individual differences in self-esteem: A review and theoretical integration. In M. R. Leary & J. P. Tangney (Eds.), Handbook of self and identity (pp. 401–418). The Guilford Press.
  5. Trzesniewski, K. H., Donnellan, M. B., & Robins, R. W. (2003). Stability of self-esteem across the life span. Journal of Personality and Social Psychology, 84(1), 205–220. https://doi.org/10.1037/0022-3514.84.1.205
  6. von Soest, T., Wagner, J., Hansen, T., & Gerstorf, D. (2018). Self-esteem across the second half of life: The role of socioeconomic status, physical health, social relationships, and personality factors. Journal of Personality and Social Psychology, 114(6), 945–958. https://doi.org/10.1037/pspp0000123
  7. Narimani, M., & Mousazadeh, T. (2010). Comparing self-esteem and self-concept of handicapped and normal students. Procedia - Social and Behavioral Sciences, 2(2), 1554–1557. https://doi.org/10.1016/j.sbspro.2010.03.234
  8. Mendelson, B. K., McLaren, L., Gauvin, L., & Steiger, H. (2002). The relationship of self-esteem and body esteem in women with and without eating disorders. International Journal of Eating Disorders, 31(3), 318–323. https://doi.org/10.1002/eat.10011
  9. Vivar, K. L., & Kruse, L. (2018). The impact of pediatric skin disease on self-esteem. International Journal of Women’s Dermatology, 4(1), 27–31. https://doi.org/10.1016/j.ijwd.2017.11.002
  10. https://www.mentalhelp.net/self-esteem/changing-negative-thoughts/
  11. Robins, R. W., Tracy, J. L., Trzesniewski,K., Potter, J., & Gosling, S. D. (2001). Personality Correlates of Self-Esteem, Journal of Research in Personality, 35(4), 463-482. https://doi.org/10.1006/jrpe.2001.2324.
  12. Yao, S., Chen, J., Yu, X. et al. Mediator Roles of Interpersonal Forgiveness and Self-Forgiveness between Self-Esteem and Subjective well-Being. Current Psychology, 36, 585–592 (2017). https://doi.org/10.1007/s12144-016-9447-x
  13. Weinberg, M. (2013). The bidirectional dyadic association between tendency to forgive, self-esteem, social support, and PTSD symptoms among terror-attack survivors and their spouses. Journal of Traumatic Stress, 26(6), 744–752. https://doi.org/10.1002/jts.21864
  14. Cascio, C. N., O’Donnell, M. B., Tinney, F. J., Lieberman, M. D., Taylor, S. E., Strecher, V. J., & Falk, E. B. (2015). Self-affirmation activates brain systems associated with self-related processing and reward and is reinforced by future orientation. Social Cognitive and Affective Neuroscience, 11(4), 621–629. https://doi.org/10.1093/scan/nsv136

Páčil sa vám článok?

Podporte nás na buymeacoffee.com

Mohlo by vás zaujímať:

odpustenie.sk | Chýbanie. Kedy bolí najviac?

Chýbanie. Kedy bolí najviac?

Predstavte si dieťa, ktoré neposlúcha. Robí si po svojom, je v odpore, dobre mienené rady ignoruje. Možno ste sa s ním stretli ako s „výchovne problémovým“ v škole, v centre pre deti a rodiny alebo liečebno-výchovnom sanatóriu.

odpustenie.sk | Čo to znamená byť pokorný a prečo je pokora dôležitá vo vzťahu?

Čo to znamená byť pokorný a prečo je pokora dôležitá vo vzťahu?

Pokorní ľudia sú nám zvyčajne sympatickejší ako ľudia namyslení. Čo to však v skutočnosti znamená byť pokorný a v čom sa pokora líši od nízkej sebaúcty alebo naopak od nadradenosti?