Martinus Kniha Záhorcová Lucia - Ako odpustiť aj neodpustiteľné

Lucia Záhorcová

Ako odpustiť aj neodpustiteľné

emócie

Význam hanby pri závislostiach

Mgr. Denisa Marcinechová

odpustenie.sk | Osamelosť - aké sú jej rizikové faktory, ako súvisí so zdravím a ako ju môžeme zmierniť?
Zdroj fotografie: rebcenter-moscow, pixabay.com

Počet slov: 1360 | Potrebný čas na prečítanie: 7 min.

Význam hanby pri závislostiach (alkoholových a drogových) môže pre niektorých vyzerať jasne, pre niektorých menej. Predsa, čo môže byť viac zahanbujúce ako prebudenie sa ráno, nepamätajúc si nič čo sa večer predtým udialo, kde sa človek nachádzal alebo kto je tá osoba, ktorá vedľa neho leží? Odhliadnuc od tohto prirovnania, ktoré uvádza odborník na hanbu pri závislostiach Potter-Effron 1, sa v tomto blogu dozviete prečo je to práve hanba a nie vina, ktorá sa spája so závislosťami, čo ukazujú výskumy na rôznych vzorkách populácie, ale aj možné vysvetlenia prečo a ako sa spája hanba so závislosťami.

Stručné odlíšenie viny a hanby

Vina a hanba sú morálne emócie, ktoré sú na prvý pohľad podobné, no existujú medzi nimi zásadné odlišnosti. Príkladom pociťovania viny je napríklad človek, ktorý v dôsledku prebdenej noci a následnej „opice“ zmešká pracovné stretnutie a povie si „Cítim sa zle, za to, že som tam veľa pil/a, a tým som spôsobil/a iným nepríjemnosti“. Naopak človek pociťujúci hanbu by si mohol pomyslieť „Som nezodpovedný“. Vina je teda zameraná na hodnotenie správania, kým hanba je spojená s hodnotením celej osobnosti. Okrem toho je pri vine dokázaná spojitosť s pociťovaním vyššej empatie orientovanej na druhých, zatiaľ čo hanba empatii bráni. Vo všeobecnosti je vina vnímaná ako viac sociálne adaptívna emócia, reflektujúca obavy človeka ohľadom dopadov jeho správania na iných. Hanba je naopak viac na seba-zameraná emócia, odzrkadľujúca obavy človeka ohľadom toho, ako ho vnímajú ostatní. 2 3 4 Výskumy taktiež naznačujú, že pocity hanby môžu vyústiť do dvoch typov reakcií – 1) túžby stiahnuť sa od ostatných či vyhnúť sa čomukoľvek, čo by mohlo vyvolávať hanbu; a 2) zvýšenej agresie voči druhým. Vina sa naopak spája s viac prosociálnymi spôsobmi riešenia situácie – akými sú napríklad potreba priznania, ospravedlnenia či potreba nápravy správania. 4 5

Čo hovoria výskumy?

Výskumy sa zhodujú v tom, že práve tendencia k hanbe (celková náchylnosť k prežívaniu hanby) je rizikovým faktorom pre vznik rôznych látkových závislostí (alkoholizmus, drogové závislosti), ako aj pre iné rizikové typy správania (napr. sexuálne), zatiaľ čo tendencia k vine sa zdá byť skôr protektívnym faktorom.

Príkladom môže byť jedna zo štúdií, ktorá sa zameriavala na emočný štýl detí (5. ročník základnej školy). Autorky v nej zistili, že vyššia tendencia k hanbe u detí predikovala vyššiu pravdepodobnosť neskoršieho prerušenia školskej dochádzky, užívania rôznych drog (amfetamíny, sedatíva, halucinogény, heroín) či suicidálnych pokusov. 6 V inej štúdii skúmali výskumníci vzorce užívania návykových látok u vysokoškolských študentov a väzňov. V oboch týchto skupinách sa potvrdila súvislosť medzi tendenciou k hanbe a problematickým užívaním alkoholu či drog, zaujímavosťou však bolo to, že tendencia k hanbe nesúvisela ani tak s frekvenciou užívania týchto látok, ako skôr so symptómami samotnej závislosti, ktoré sú definované v odborných diagnostických manuáloch. 7

Ak sa zameriame na ľudí, ktorým už bola diagnostikovaná závislosť a liečili sa, tak tí preukazovali taktiež vyššie hodnoty v tendencii k hanbe v porovnaní so všeobecnou populáciou 8. To môže teda naznačovať aj to, že problémy s hanbou pretrvávajú aj u ľudí, ktorí boli závislými a v súčasnosti aktívne neužívajú návykové látky. Navyše, podľa niektorých zistení môže byť hanba rizikovým faktorom relapsu – návratu k závislosti 9.

Prečo a ako sa hanba spája so závislosťami? Alebo päť možných vysvetlení spojitosti hanby a závislostí

  • Závislosť ako únik pred hanbou

Asi jedným z najjasnejších prepojení medzi závislosťou a hanbou je to, že práve ľudia s vyššou náchylnosťou k pociťovaniu hanby v istom momente zistia, že im alkohol, drogy či iné kompulzívne správanie pomáha pociťovať menej hanby, aj keď len možno na krátky čas. Pod ich vplyvom pociťujú skôr úľavu či eufóriu.

  • Závislosť ako náhrada za interpersonálne vzťahy

Medziľudské vzťahy môžu byť niekedy náročné, môžeme sa v nich stretnúť s komplikáciami a so zraneniami. Pre ľudí so zvýšenou tendenciou k hanbe sa môžu stať akousi sériou nebezpečných stretnutí, nakoľko existuje pravdepodobnosť, že to čo spravia či povedia sa občas stretne s kritikou druhých. Práve táto kritika môže u ľudí s náchylnosťou k hanbe posilniť ich pocit nedostatočnosti. Preto si niektorí ľudia nájdu inú cestu – a to napr. v užívaní alkoholu či drog, ktoré neprinášajú potenciálne zahanbujúce pocity z reálneho sveta.

  • Hanba a závislosť ako špirála

Ďalším vysvetlením je neustály recipročný vzťah medzi hanbou a závislosťou. Ten hovorí o tom, že človek s tendenciou k pociťovaniu hanby pociťujúci svoju „chybovosť“ nejakým spôsobom zistí (zámerne alebo náhodne), že alkohol alebo iná droga tieto pocity zmierňujú. Postupne teda užíva tieto návykové látky čím ďalej tým viac. Je však možné, že keď to s alkoholom preženie, opije sa viac a neopodstatnene uráža svojho kamaráta na verejnosti, na druhý deň pocíti opätovné pocity hanby a nehodnosti, ktoré môžu byť ešte horšie ako tie pôvodné. Nedôjde k úteche a pochopeniu od priateľov či blízkych, ale naopak dôjde k ďalšiemu užívaniu látok, a tým sa táto špirála závislosti a hanby prehlbuje.

  • Závislosť ako zdroj hrdosti a pocitu prináleženia

Ľudia s náchylnosťou k hanbe sa vyznačujú dvoma charakteristikami, ktoré kompenzujú svojou závislosťou. Jednou z nich je pocit chybovosti či nehodnosti, ktorú môžu napĺňať dobrým výkonom v pití, braní viac dávok a pod., čím teda pociťujú istú hrdosť a možno obdiv od druhých. Zároveň je to aj potreba prináležania niekam, ktorá je napĺňaná napr. zhlukovaním viacerých drogovo závislých ľudí na rôznych miestach, v baroch, parkoch, a pod.

  • Závislosť ako dôkaz vnútornej hanby

Ako sme spomínali na začiatku, niektorí ľudia v závislosti hľadajú únik z hanby, ktorú pociťujú, no sú aj ľudia, ktorí považujú svoju závislosť za nepopierateľné potvrdenie svojej bezcennosti. Nemyslia si, že hanba vychádza z ich závislosti, ale veria, že sú tak nepoužiteľní, chybní a bezcenní, že hanba je centrom ich vnútra, a užívajú návykové látky. Pri tomto type pacientov je potrebná veľmi dlhá a kontinuálna terapeutická práca, v ktorej je potrebná rekonštrukcia celého seba-ponímania. 6

Liečba a terapeutický prístup v kontexte závislostí je však náročná, komplexná, vysoko individuálna a vyžaduje skúseného odborníka. Detailnejšie terapeutické odporúčania možno nájsť aj v publikácii Shame in Therapy Hour (2011), v ktorej sa nachádza aj kapitola zameriavajúca sa na rolu hanby pri závislostiach či prácu s hanbou pri rodinných príslušníkoch závislého. Nemožno však opomenúť aj význam odpustenia sebe, ktoré sa preukázalo ako dôležité aj v spojitosti s hanbou či vinou práve u drogovo a alkoholovo závislých. 10 11 12 Tejto problematike sa však budeme detailnejšie venovať v našom ďalšom blogu.


  1. Potter-Efron, R. (2011). Therapy with shame-prone alcoholic and drug-dependent clients. In R. L. Dearing & J. P. Tangney (Eds.), Shame in the therapy hour (pp. 137–166). American Psychological Association. https://doi.org/10.1037/12326-006
  2. Lewis, H. B. (1971). Shame and guilt in neurosis Psychoanalytic Review, 58 (3), pp. 419-438.
  3. Flanagan, O. (2013). The Shame of Addiction. Frontiers in Psychiatry, 4. https://doi.org/10.3389/fpsyt.2013.00120
  4. Tangney, J. P., Stuewig, J., & Mashek, D. J. (2007). Moral emotions and moral behavior. Annual Review of Psychology, 58, 345-372. https://doi.org/10.1146/annurev.psych.56.091103.070145.
  5. Snoek, A., McGeer, V., Brandenburg, D., & Kennett, J. (2021). Managing shame and guilt in addiction: A pathway to recovery. Addictive Behaviors, 120, 106954. https://doi.org/10.1016/j.addbeh.2021.106954
  6. Tangney, J. P., & Dearing, R. L. (2002). Shame and guilt. Guilford Press. https://doi.org/10.4135/9781412950664.n388
  7. Dearing, R. L., Stuewig, J., & Tangney, J. P. (2005). On the importance of distinguishing shame from guilt: relations to problematic alcohol and drug use. Addictive behaviors, 30(7), 1392–1404. https://doi.org/10.1016/j.addbeh.2005.02.002
  8. Meehan, W., O'Connor, L. E., Berry, J. W., Weiss, J., Morrison, A., & Acampora, A. (1996). Guilt, shame, and depression in clients in recovery from addiction. Journal of psychoactive drugs, 28(2), 125–134. https://doi.org/10.1080/02791072.1996.10524385
  9. Randles, D., & Tracy, J. L. (2013). Nonverbal Displays of Shame Predict Relapse and Declining Health in Recovering Alcoholics. Clinical Psychological Science, 1(2), 149–155. https://doi.org/10.1177/2167702612470645
  10. Scherer, M., Worthington, E. L., Hook, J. N., & Campana, K. L. (2011). Forgiveness and the Bottle: Promoting Self-Forgiveness in Individuals Who Abuse Alcohol. Journal of Addictive Diseases, 30(4), 382–395. https://doi.org/10.1080/10550887.2011.609804
  11. McGaffin, B. J., Lyons, G. C. B., & Deane, F. P. (2013). Self-Forgiveness, Shame, and Guilt in Recovery from Drug and Alcohol Problems. Substance Abuse, 34(4), 396–404. https://doi.org/10.1080/08897077.2013.781564
  12. Ianni, P. A., Hart, K. E., Hibbard, S., & Carroll, M. (2010). The Association Between Self-forgiveness and Alcohol Misuse Depends on the Severity of Drinkerʼs Shame: Toward a Buffering Model. Addictive Disorders & Their Treatment, 9(3), 106–111. https://doi.org/10.1097/adt.0b013e3181f158cd

Páčil sa vám článok?

Podporte nás na buymeacoffee.com

Mohlo by vás zaujímať:

odpustenie.sk | Prečo je dôležité odpustiť si pri liečbe zo závislosti?

Prečo je dôležité odpustiť si pri liečbe zo závislosti?

Pitie alkoholu, branie drog a závislosť na nich sa spájajú so zhoršeným tak fyzickým, ako aj psychickým zdravím. Vo všeobecnosti sú často považované za maladaptívne zvládacie stratégie závislého.

odpustenie.sk | Neuznanie našej bolesti druhými vedie k pocitom hanby a následným symptómom depresie

Neuznanie našej bolesti druhými vedie k pocitom hanby a následným symptómom depresie

Keď nás niečo bolí (napr. nás často bolí hlava či chrbtica alebo máme zranenú nohu, ktorá nám bráni vykonávať aktivity, ktoré sme mali radi), môžeme chcieť našu skúsenosť zdieľať s druhými.