Martinus Kniha Záhorcová Lucia - Ako odpustiť aj neodpustiteľné

Lucia Záhorcová

Ako odpustiť aj neodpustiteľné

sebasúcit

Súcit a Sebasúcit na ceste k uzdraveniu

Mgr. Jana Tencerová, PhD.

Ako súcit a sebasúcit súvisí s odpustením a uzdravením sa z psychických zranení
Zdroj fotografie:

Počet slov: 1286 | Potrebný čas na prečítanie: 6 min.

Ako súcit a sebasúcit súvisí s odpustením a uzdravením sa z psychických zranení

Koncept súcitu a sebasúcitu sa v posledných rokoch stáva veľmi populárnym medzi odbornou aj laickou verejnosťou, a jeho blahodárne účinky podporuje aj stále viac dôkazov prichádzajúcich z výskumu. Je však zaujímavé, že kým pojmu “súcit” rozumieme bez problémov, slovíčko “sebasúcit” nám stále znie akosi vzdialene, ako niečo, čo si vlastne ešte veľmi dovoliť nechceme, nezaslúžime si to, a ak aj áno, tak nevieme ako na to. A pritom sa zdá, že práve súcit a sebasúcit je niečo, čo môže našim životom vdýchnuť úplne nový rozmer, prispieva k celkovému naplneniu, čo vo výsledku znamená, že žijeme plnší a spokojnenší život.

Ak chceme hovoriť o súcite a sebasúcite, úplne najzákladnejším predpokladom je to, že dokážeme rozpoznať utrpenie (či už cudzie, alebo vlastné). Celý tento proces je pomerne komplikovaný a pozostáva z viacerých dejov a konštruktov. 1 napríklad hovoria, že ide o spojenie pocitov tepla, pochopenia a lásky, ktoré nás nakoniec motivujú k tomu, aby sme pomohli aktívne zmierniť utrpenie. To znamená, že nielen rozumieme, že niekto trpí a cítime toto utrpenie do istej miery aj na sebe (empatia), ale z vlastnej iniciatívy podnikneme aktívne kroky, aby sme utrpenie človeka zmiernili (motivácia a správanie). Tento proces sa deje pri pocite súcitu úplne prirodzene, bez ohľadu na to, či sme s danou osobou v nejakom vzťahu, alebo ide o človeka, ktorého nepoznáme. 2 Ak sa zameriame viac do seba a svojho vnútra, súcit dokážeme obrátiť z vonkajšieho sveta (od iných) do toho vnútorného, k sebe. a tu už hovoríme o sebasúcite.

Sebasúcit je schopnosť správať sa k sebe s rovnakou láskou a prijatím, ako by sme sa správali v prípade utrpenia k iným ľuďom, ktorých milujeme. Znamená to, že aj keď zlyhávame, a aj keď život nejde podľa našich predstáv, dokážeme sa prijať a mať radi. 3 Byť sebasúcitný, ale samozrejme neznamená absenciu akýchkoľvek negatívnych myšlienok, alebo udalostí v našich životoch, avšak pomáha nám tieto ťažkosti prijať bez súdenia .4 Viacerí autori hovoria o sebasúcite aj ako o ochrannom mechanizme v kontexte udržiavania mentálneho zdravia napr. 5 a pod ochranným mechanizmom máme na mysli predovšetkým tzv. protektívny hnev. 6 V tomto kontexte je hnev zdravou reakciou na nenaplnené potreby a emocionálnu bolesť, čo je spôsob ako sa môžeme asertívne ohradiť, keď nám niekto ubližuje, nerešpektuje naše hranice, alebo sa k nám správa zle. Na druhej strane existuje aj tzv. reaktívny hnev, ktorý je prítomný naopak u ľudí, ktorí nemajú dostatok sebasúcitu. Prejavuje sa podráždenosťou a prehnanou reaktivitou na správanie iných ľudí, bez zjavnej príčíny. 7 Na tomto príklade je možné vidieť, ako dramaticky môže schopnosť súcitu a sebasúcitu ovplyvňovať našu ľudskú skúsenosť a interakciu, a tým pádom aj každodenný život.

Ako to ale napokon so súcitom a sebasúcitom je? Ide o niečo s čím sa už rodíme a tým pádom sa v miere tejto vlastnosti líšime od detstva, alebo ide o niečo, čo sa môže naučiť každý z nás, ak chce? Pravda je niekde uprostred. Výskum dokladá, že naša miera toho ako dokážeme súcitiť vzniká už v ranom detstve. To, či dokážeme rozpoznať utrpenie a dať či prijať súcit, závisí do veľkej miery od našej skúsenosti v ranom detstve -- inými slovami -- od toho nakoľko sa človeku v tomto období dostávalo lásky, prijatia a starostlivosti od rodičov. 8 Skúsenosti s odmietaním od rodičov, neprijatím toho, akí sme už ako deti, naopak vedie k neschopnosti vyhľadávať, prijať a vôbec veriť súcitu. Vo výsledku človek, v prípade že trpí, očakáva odsúdenie a odmietnutie, namiesto lásky a prijatia. Nejde ale o to, že by si to vedome vybral, ide o to, že bol na takúto reakciu zvyknutý, ako zraniteľné dieťa. 9 Keď sa nám ale podarí zvedomiť si, že to, že sa nám nedostávalo lásky a prijatia nie je naša chyba, nie je to preto, akí sme alebo nie sme, dokážeme sa na celú situáciu pozrieť s odstupom. V tomto bode sa súcit a sebasúcit môžu stať niečím, čo je možné trénovať a rozvíjať rovnako, ako akúkoľvek inú schopnosť 10, pričom je to možné za asistencie odborníkov (napríklad v terapii a koučingu), alebo aj samostatne, napríklad pri meditácii, či všímavosti. 11

Každá ťažká a neistá situácia spôsobuje v živote človeka stres a veľkú záťaž. Ak človek prijíma seba samého len keď sa má dobre a keď sa mu darí, môže to neskôr viesť k odmietaniu negatívnych skúseností, zlyhávaniu, až depresii. Avšak už len to, že pripustíme, že život môže byť aj náročný, nesúdime sa za to a pochopíme, že utrpenie je univerzálna ľudská skúsenosť - inými slovami - že každý človek, bez výnimky, v živote (aj) trpí a každý z nás v živote čelí neistote a zlyhaniam, dokážeme od vlastného utrpenia poodstúpiť a dopriať si súcit. Ak si uvedomíme, že sme v tejto skúsenosti všetci prepojení, spolu so súcitom prichádza aj odpustenie (iným, ale aj sebe samému). Neschopnosť odpúšťať môže potom viesť ku psychickej neprispôsobivosti a zhoršeniu duševnej pohody 12, a je škodlivá aj emocionálne, pretože sa spája s pocitmi ako je zášť, zatrpknutosť, nepriateľstvo, nenávisť, hnev, strach a depresia. 13

Súcit, sebasúcit a odpustenie teda so sebou prinášajú schopnosť pozitívne nazrieť na vlastný život aj napriek tomu, že sa nám možno práve deje osobná tragédia, alebo sme vystavení nepriazni osudu s neistým vývojom. Všetky tieto udalosti patria k univerzálnej ľudskej skúsenosti, bez rozdielu. Schopnosť prijať realitu takú, aká je, odpustiť a dopriať súcit sebe aj iným, má v sebe liečivú silu, ktorá nám môže pomôcť opäť si sprístupniť tú časť našej osobnosti, ktorá je zranená, izolovaná, vystrašená, či zamrznutá a potrebuje sa uzdraviť.


  1. Singer, T., Klimecki, O, M., (2014). Empathy and Compassion. Current Biology, 24(18), 75-78. doi: 10.1016/j.cub.2014.06.054.
  2. Sprecher, S., & Fehr, B. (2005). Compassionate love for close others and humanity. Journal of Social and Personal Relationships, 22(5), 629-651. doi:10.1177/0265407505056439
  3. Neff, K. (2003). Self-Compassion: An Alternative Conceptualization of a Healthy Attitude Toward Oneself. Self and Identity, 2(2), 85-101. doi:10.1080/15298860309032
  4. Marshall, S. L., Parker, P. D., Ciarrochi, J., Sahdra, B., Jackson, C. J., & Heaven, P. C. (2015). Reprint of "Self-compassion protects against the negative effects of low self-esteem: A longitudinal study in a large adolescent sample". Personality and Individual Differences, 81, 201-206. doi:10.1016/j.paid.2014.09.049
  5. Muris, P., Meesters, C., Pierik, A., & Kock, B. D. (2015). Good for the Self: Self-Compassion and Other Self-Related Constructs in Relation to Symptoms of Anxiety and Depression in Non-clinical Youths. Journal of Child and Family Studies, 25(2), 607-617. doi:10.1007/s10826-015-0235-2
  6. Timulak, L. (2015). Transforming emotional pain in psychotherapy: An emotion-focused approach. London: Routledge, Taylor & Francis Group.
  7. Pascual-Leone, A., Gillis, P., Singh, T., & Andreescu, C. A. (2013). Erratum to: Problem Anger in Psychotherapy: An Emotion-Focused Perspective on Hate, Rage, and Rejecting Anger. Journal of Contemporary Psychotherapy, 43(2), 93-103. doi:10.1007/s10879-012-9228-2
  8. Kelly, A. C., & Stephen, E. (2016). A daily diary study of self-compassion, body image, and eating behavior in female college students. Body Image, 17, 152-160. doi:10.1016/j.bodyim.2016.03.006
  9. Gilbert, P. (2009). The Compassionate Mind. London: Constable Robinson and USA: New Harbinger.
  10. Lutz, A., Brefczynski-Lewis, J., Johnstone, T., & Davidson, R. J. (2008). Regulation of the Neural Circuitry of Emotion by Compassion Meditation: Effects of Meditative Expertise. PLoS ONE, 3(3). doi:10.1371/journal.pone.0001897
  11. Matos, M., Duarte, C., Duarte, J., Pinto-Gouveia, J., Petrocchi, N., Basran, J., & Gilbert, P. (2017). Psychological and physiological effects of compassionate mind training: A pilot randomized controlled study. Mindfulness, 8(6), 1699-1712. doi: 10.1007/s12671-017-0745-7
  12. Toussaint L., Webb J. R. (2005) Theoretical and empirical connections between forgiveness, mental health, and well-being. In: Worthington E. L. Jr (ed.) Handbook of forgiveness, New York, NY: Routledge, pp. 349–362.
  13. Berry J. W., Worthington E. L. Jr, O’Connor L. E., Parrott L., Wade N. G. (2005) Forgivingness, vengeful rumination, and affective traits. Journal of Personality 73: 183–226.

Páčil sa vám článok?

Podporte nás na buymeacoffee.com

Mohlo by vás zaujímať:

odpustenie.sk | Lacné odpustenie

Lacné odpustenie

K vzťahovým traumám dochádza vtedy, keď nás zrania ľudia, na ktorých sa spoliehame, od ktorých čakáme, že nás podporia alebo ochránia.